Aktuality

OBCE DO 3000 OBYVATEĽOV: Schválených 81 projektov v sume viac ako 10 miliónov eur

Správna rada Fondu na podporu športu na svojom 57. zasadnutí 23. januára 2025 schválila prerozdelenie zhruba 10 miliónov eur na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry pre obce do 3000 obyvateľov, čo umožnilo schválené navýšenie alokácie pôvodne päťmiliónovej výzvy.

Z podaných 384 žiadostí, ktoré doručili žiadatelia Fondu na podporu športu v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku určeného na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry v obciach do 3000 obyvateľov č. 2024/001, tzv. OBCE DO 3000, schválili členovia najvyššieho orgánu fondu poskytnutie príspevku 81 projektom.

„Veľmi ma teší, že Fond na podporu športu môže prvý raz vyhlásiť výsledky premiérovej tematicky cielenej výzvy, špecificky orientovanej na obce do 3000 obyvateľov. Rovnovážne rozdelenie finančných prostriedkov, plne rešpektujúc bodové hodnotenie projektov zo strany odbornej komisie, umožnilo proporčnú podporu pre jednotlivé samosprávne kraje. Správna rada fondu rozhodnutím opätovne ukazuje, že má úprimný záujem o vyrovnávanie regionálnych rozdielov na Slovensku. Navýšenie alokácie na 10 miliónov eur umožnilo podporu 81 projektom, avšak úprimná vďaka patrí všetkým žiadateľom za čas a energiu, ktorú venovali príprave projektov, rovnako ako aj Ministerstvu cestovného ruchu a športu, ktoré sa systematicky venuje rozvoju športu a budovaniu športovej infraštruktúry. Z pozície predsedu správnej rady budem robiť maximum, aby fond zosobňoval spoľahlivého partnera v rozvoji slovenského športového prostredia naprieč regiónmi i odvetviami,“ povedal Lukáš Pitek, predseda správnej rady Fondu na podporu športu,“ povedal Lukáš Pitek, predseda správnej rady Fondu na podporu športu.

Výzvu OBCE DO 3000 vypísal Fond na podporu športu ešte 9. septembra minulého roku. Záujemcovia o finančný príspevok mohli svoje žiadosti zasielať od 10. až do 31. októbra 2024. Za tento čas doručili fondu 384 žiadostí, z ktorých 39 neprešlo formálnou kontrolou kancelárie fondu. Zvyšných 345 žiadostí ohodnotila odborná komisia Športová infraštruktúra, pričom členovia komisie tak celkovo vykonali spolu 690 jednotlivých hodnotení. Spomenutým 81 projektom schválila správna rada fondu podporu.

MIRRI SR posilňuje podporu detí z marginalizovaných komunít: Na riešenie problémov MRK pôjde 907 miliónov eur

Bratislava, 30. 1. 2025 –  Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši stretol za okrúhlym stolom s členmi vlády, zástupcami samospráv, cirkví, Úradu komisára pre deti a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK), aby riešili podporu detí z marginalizovaných komunít.  Z nových eurofondov Programu Slovensko je na túto problematiku vyčlenených 907 miliónov Eur.

Hlavnou témou diskusie bola včasná pomoc a podpora detí ohrozených chudobou, ako aj efektívne využívanie eurofondov na tento účel. Zainteresovaní partneri spoločne zriadili nadrezortnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať problematikou marginalizovaných komunít na Slovensku.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zohráva v riešení tejto problematiky kľúčovú úlohu. „Z hľadiska eurofondov máme na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít vyčlenených 907 miliónov Eur. Prvé prostriedky sa už začínajú čerpať, čo je dôležité, lebo povinnosťou Slovenskej republiky je vyčerpať značný objem peňazí práve pre MRK,“ uviedol minister Richard Raši.

Z tejto sumy bude 399,5 milióna eur spravovať ÚSVRK ako sprostredkovateľský orgán v oblasti sociálno-ekonomickej integrácie. Zvyšných 507,5 milióna eur bude riadiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v úzkej spolupráci s ÚSVRK.

Deti z rómskych komunít často trpia chudobou v rôznych podobách, pričom jej dôsledky sa najviac prejavujú na kvalite vzdelania, dostupnosti zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Zainteresované strany sa zhodli, že ide o dlhodobý problém, ktorý si vyžaduje koordinované riešenie naprieč viacerými rezortmi.

Súčasťou podpory je aj posilnenie kapacít Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. MIRRI SR sa zaviazalo pomôcť s technickým vybavením a digitalizáciou procesov, aby bolo možné efektívnejšie riadiť projekty a koordinovať opatrenia na podporu sociálno-ekonomickej integrácie.

Nadrezortná pracovná skupina bude pokračovať v diskusiách o ďalších krokoch a konkrétnych opatreniach, ktoré prispejú k zlepšeniu životných podmienok detí z marginalizovaných komunít a k ich lepšej integrácii do spoločnosti.

Agenda MRK patrila medzi hlavné priority pri príprave a schvaľovaní Partnerskej dohody SR s Európskou komisiou. Slovenská republika sa v tomto dokumente zaviazala navýšiť finančné prostriedky na podporu týchto komunít oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu.

Švajčiarsko-slovenská spolupráca pokračuje: Druhý program podpory na Slovensko prinesie 47 miliónov eur

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši dnes spolu so švajčiarskym veľvyslancom Petrom Nelsonom slávnostne otvorili druhý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Ako poznamenal minister Raši, program nadväzuje na úspešný prvý cyklus realizovaný v rokoch 2007 až 2017 a prináša na Slovensko finančné prostriedky vo viacerých oblastiach, vrátane odborného vzdelávania, udržateľného cestovného ruchu a biodiverzity, ako aj podpory zdravia a prevencie.

„Program sa oficiálne začal 19. septembra 2023 podpisom Rámcovej dohody, ktorá stanovila základné tematické oblasti a mechanizmy implementácie. Od tohto dátumu až po dnešný deň už bol dosiahnutý celý rad dôležitých míľnikov, ako podpis Dohody o technickej pomoci, podpis Dohody o podpornom opatrení zameranom na odborné vzdelávanie a prípravu či podpis Dohody o podpornom opatrení zameranom na udržateľný cestovný ruch a biodiverzitu. Najnovšie bolo schválené opatrenie v oblasti zdravia, pričom jeho podpis sa očakáva v prvom kvartáli tohto roka,“ informoval minister Raši.

Švajčiarsko-slovenská spolupráca stavia na bilaterálnom zapojení inštitúcií oboch krajín a kladie dôraz na kontinuitu, kooperáciu a koordináciu. Do jednotlivých opatrení sú zapojení experti zo Švajčiarska, čo prináša neoceniteľnú výmenu skúseností a zvyšuje odbornú úroveň projektov. MIRRI SR, ako Národná koordinačná jednotka programu, spolupracuje s ďalšími rezortmi a partnermi na Slovensku i vo Švajčiarsku, aby projekty priniesli merateľné výsledky.

„Teší ma, že sa nám podarilo nadviazať partnerstvo so švajčiarskymi organizáciami. Takto využitá švajčiarska odbornosť bude predstavovať pridanú hodnotu všetkých projektov a programov v rámci Druhého švajčiarskeho príspevku. V neposlednom rade to posilní vzťahy medzi našimi dvoma krajinami,“ uviedol švajčiarsky veľvyslanec na Slovensku Peter Nelson.

Švajčiarsko od roku 2007 poskytuje príspevky na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskej únii. V druhom období (2009 – 2019) Švajčiarsko vyčlenilo 1,1 miliardy švajčiarskych frankov, z čoho 44,2 milióna frankov (47 mil. eur)  patrí Slovenskej republike. Implementáciu viedol Úrad vlády Slovenskej republiky, dnes ju riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

„Sme presvedčení, že spolu s našimi partnermi dokážeme čeliť výzvam spojeným s implementáciou programu, vďaka čomu sa nám podarí premeniť projekty na úspešné príbehy, ktoré zlepšia kvalitu života na Slovensku,“ uzavrel Raši.

Štátny tajomník Michal Kaliňák: Úspech praje pripraveným, architektom nových eurofondov sú dvere otvorené

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dnes organizovalo prvé zasadnutie Pracovnej skupiny pre prípravu legislatívy politiky súdržnosti Európskej únie. Jej úlohou je príprava východísk Slovenska a strategických podkladov pre budúci vývoj politiky súdržnosti Európskej únie.

„Úspech praje pripraveným. Preto sme koncom minulého roka organizovali Národné kohézne fórum a vytvorili viaceré odborné platformy, ktoré majú efektívne formulovať pozíciu Slovenska vo vzťahu k novým eurofondom. Dnes máme príležitosť optimálne nastaviť spoluprácu a koordináciu aktivít jednotlivých rezortov, aby sme mohli spoločne vytvárať jednotné národné pozície Slovenska k legislatívnym návrhom a dokumentom definujúcim rámec budúcej politiky súdržnosti Európskej únie,“ uviedol štátny tajomník Michal Kaliňák.

Pracovná skupina pre prípravu legislatívy politiky súdržnosti EÚ bola zriadená rozhodnutím ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho v decembri minulého roka. Tvorí ju 27 členov, medzi ktorými sú zástupcovia všetkých rezortov a ďalších organizácií, napríklad Úradu pre verejné obstarávanie či Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Jej hlavným cieľom je vypracovanie odborných stanovísk a podkladov pre pripravované legislatívne návrhy kohéznej politiky. Nadväzuje na doterajšiu činnosť Rezortnej koordinačnej skupiny MIRRI SR, ktorá sa venovala odborným aspektom legislatívneho procesu.

Dôležitou úlohou tejto pracovnej skupiny je tiež zabezpečiť efektívnu spoluprácu medzi rezortmi a vytvoriť jednotné národné pozície v procese formovania novej politiky súdržnosti. Súčasné obdobie prináša množstvo výziev, ktoré si vyžadujú dynamické a strategické rozhodnutia. Práve preto je nevyhnutné koordinovať aktivity jednotlivých rezortov a organizácií, aby Slovensko malo jasnú a dobre pripravenú pozíciu.

Súperenie o eurofondy v nadchádzajúcom programovom období bude náročné, ale Slovensko chce byť aktívnym partnerom a architektom budúcej kohéznej politiky. „Budúcnosť kohéznej politiky Európskej únie v tomto momente nie je jasná. Ale máme priestor ju aktívne, vecne, na základe dvadsaťročných skúseností aj miery poznania aplikačnej praxe formovať. Budeme hľadať riešenia namiesto problémov, budeme sa usilovať o efektívne využitie zdrojov pre Slovensko a jeho regióny. Naše rozhodnutia ovplyvnia budúcnosť našej krajiny a preto musia byť premyslené a strategické,“ uzavrel štátny tajomník Kaliňák.

R. Raši o roku 2024 na MIRRI SR: Rozhodnutia sme robili v regiónoch podľa ich požiadaviek, nie podľa predstáv úradníkov v Bratislave

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši hodnotí rok 2024 ako mimoriadne úspešný. Podľa neho sa udiali významné pokroky v eurofondoch aj legislatíve a rozhodnutia sa konečne prijímali v regiónoch, aby vychádzali z reálnych potrieb územia, nielen z predstáv úradníkov. Povedal to v Regionálnom centre MIRRI SR v Banskej Bystrici, kde dnes spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom bilancovali rok 2024 na rezorte.

„Keď sme nastúpili na ministerstvo, stav bol alarmujúci – vyhlásených bolo len 27 výziev za 1,3 miliardy eur, podpísaných 5 zmlúv a vyčerpaná nula. Za rok sa nám podarilo dosiahnuť výrazný posun: dnes máme vyhlásených 243 výziev v hodnote takmer 8,5 miliardy eur, podpísaných 1100 zmlúv za 3,7 miliardy eur a čerpanie za 350 miliónov.“ Minister Raši na margo pomalého čerpania pripomenul zásadnú vec, a to, že čerpanie eurofondov začína vyhlásením výzvy, následne musí byť podpísaná zmluva s úspešnými žiadateľmi a až potom je možné projekty realizovať a čerpať prostriedky. Tento proces trvá v priemere 25 mesiacov. „Prirovnal by som to k stavbe domu. Výzva je ako pozemok – bez neho nemôžete začať stavať ani dokončiť dom, a peniaze naň nemôžete využiť. Verím však, že vďaka tomu, ako sme eurofondy rozbehli v roku 2024, sa nám podarí výrazne čerpať európske peniaze už v roku 2025, keď máme povinnosť vyčerpať 1,5 miliardy eur,“ dodal.

Ministerstvo prijalo novelu zákona o eurofondoch a urobilo poriadok v procese čerpania, ktorý predtým viazol pre čakanie na výzvy. Dnes sú všetky výzvy dopredu komunikované s územím, čím sa zabráni prekvapeniam v regiónoch. Ďalšou podporou miest a obcí je vznik 21 centier zdieľaných služieb.

„Našim predchodcom nič nebránilo, aby zrealizovali to, čo my. Napríklad Mapu partnerstva, ktorá na jednom webe združuje všetky výzvy z plánu obnovy, eurofondov, envirofondu a ďalších oblastí. My sme to urobili a výsledkom je, že každý týždeň si 1700 unikátnych návštevníkov hľadá informácie o zverejnených výzvach práve na tejto mape. To je dôkaz, že sme urobili správny krok,“ doplnil ministra štátny tajomník Michal Kaliňák.

Od augusta vstúpila do platnosti novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá skrátila priemernú dĺžku procesu zo šiestich mesiacov na jeden mesiac. Minister Raši pripomenul aj to, že rezort zmenil komunikáciu so samosprávami. „Za rok sme zorganizovali 30 rezortných dní a spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom a expertmi z MIRRI navštívili viac ako 120 miest a obcí. Do regiónov sme presunuli 1,7 miliardy eur, pričom úradnícka vláda skloňovala objem 2,3 miliardy eur za štyri roky.“

„Pán minister spomínal zjednodušenie verejných obstarávaní, čo je kľúčové aj vzhľadom na viac ako 600 miliónov eur v programoch cezhraničnej spolupráce. Maďari, Poliaci a Česi nám avizovali, že musíme realizovať spoločné obstarávania s rovnakými parametrami, aby naše projekty boli reálne. Inak by naše úspešné projekty mohli stáť 2-3 roky kvôli rozdielom v verejných obstarávaniach,“ dodal Kaliňák.

Minister Raši upriamil pozornosť aj na Radu vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti, ktorá vznikla v apríli a všetci zainteresovaní partneri sa na nej vyjadrujú k plánom ministerstva. Práve tu boli prerokované aj presuny eurofondov v rámci Integrovaných územných investícií. „Začali sme s revíziou eurofondov a presunuli sme viac ako 80 miliónov eur podľa potrieb samospráv, keďže sa stalo, že niektoré peniaze boli určené na nevyužiteľné projekty, ako napríklad koľajová mestská doprava v mestách, kde nie je. Ďalších 140 miliónov budeme presúvať podľa ďalších požiadaviek a v budúcom roku plánujeme veľkú revíziu, aby sa eurofondy presunuli na pripravené projekty,“ vysvetlil.

Pripomenul, že už sa začala aj diskusia o smerovaní eurofondov po roku 2027, ktorú odštartovalo novembrové Národné kohézne fórum. Podujatie podľa neho potvrdilo pripravenosť Slovenska vyjednávať nové eurofondy a definovať ich architektúru tak, aby zohľadňovala požiadavky územia aj potreby obyvateľov.

Včera vláda schválila zmenu Zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov na Zákon o prioritných okresoch, pri ktorých MIRRI SR zaviedlo nový model hodnotenia podľa 10 kritérií, nie iba podľa nezamestnanosti. V roku 2024 išlo do NRO historicky najviac finančných prostriedkov, konkrétne viac ako 17 miliónov eur, pričom už bolo vyčerpaných viac ako 91 % alokácie.

V oblasti cezhraničnej spolupráce nové vedenie rezortu za rok v programoch Interreg dosiahlo 60% alokácie v schválených projektoch a celkovo 82 % alokácie vo zverejnených výzvach. Napríklad Interreg SR-ČR zvýšil schválené projekty z 0 % na  65 % alokácie a Interreg PL-SK stúpol zo 14,6 % na 67%.

Od 1. septembra 2024 prešiel pod ministerstvo regionálneho rozvoja z rezortu dopravy mestský rozvoj, čo je podľa ministra Rašiho bežná prax aj v iných krajinách. „Mestský rozvoj je nevyhnutnou súčasťou našich snáh o budovanie dynamických miest a živého vidieka. Taktiež pod nás prešlo aj 24 medzivládnych komisií, ktoré sa zameriavajú na koordináciu opatrení na prihraničných územiach.“

MIRRI SR tiež transformovalo regionálne centrá v krajských mestách z bývalých straníckych centier na moderné pracoviská poskytujúce kvalitné služby. Okrem Bratislavy ponúkajú tieto centrá pridanú hodnotu v oblastiach ako eurofondy, plán obnovy, verejné obstarávanie, podpora marginalizovaných rómskych komunít či agenda občianskej spoločnosti. „Za rok zorganizovali 150 vzdelávacích aktivít a poskytli 8763 konzultácií, z toho 5 491 samosprávam. Centrá  nadviazali spoluprácu so všetkými 10 sprostredkovateľskými orgánmi a rozšírili služby o poradenstvo v oblasti sociálneho podnikania, čo je kľúčové pre rozvoj regiónov,“ vysvetlil minister.

V roku 2024 MIRRI SR zintenzívnilo aj digitalizáciu. Významnou iniciatívou bolo tiež memorandum o energooptike, ktoré umožní rozvoj vysokorýchlostného internetu aj v odľahlých oblastiach. Prostredníctvom projektu Digitálni seniori, financovaného z Plánu obnovy a odolnosti SR, sa podarilo vyškoliť už 11-tisíc seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením. „Rozbehli sme aj projekt 16 životných situácií, ktorý by mal byť plne funkčný v roku 2026. Uľahčí život občanom, ktorí už nebudú musieť behať po úradoch, ale všetko za nich urobí štát,“ informoval Raši.

„Naša cesta je správna, pretože s územím diskutujeme o rozhodnutiach, nie ich len oznamujeme. Rozhodnutia sa prijímajú v diskusii, nie v izolácii. Predchodcom chýbal záujem o to, čo regióny skutočne potrebujú, a to je niečo, čo dnes meníme. Tento rok sme vykročili novým smerom a v nasledujúcom roku predstavíme novú agendu, ktorá nám umožní ešte efektívnejšie pracovať pre zlepšenie života v regiónoch,“ uzavrel štátny tajomník Michal Kaliňák.

Systém financovania pre okresy na hranici hospodárskej či ekonomickej chudoby sa osvedčil, MIRRI SR bude v ňom pokračovať

Minister investícií Richard Raši sa dnes spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom v Dudinciach stretli s primátormi a starostami z okresov Krupina a Veľký Krtíš, ktoré sú už 28. rezortným dňom v poradí. S predstaviteľmi samosprávy diskutovali o problémoch, ktoré ich trápia, ako aj o novinkách z rezortu.

„Prešli sme už takmer tri štvrtiny okresov na Slovensku a aj dnes sme hovorili o témach, ktoré vzišli z komunálnych kongresov v Poprade a v Brezne. Minulý týždeň sme na Národnom kohéznom fóre diskutovali o smerovaní eurofondov po roku 2027. Dnes sme tu počúvali o problémoch, ktorým tunajší starostovia a primátori čelia a aj na základe toho budeme usmerňovať naše požiadavky k Bruselu. A to tak, aby sme aj v ďalšom eurofondovom období vedeli poskytovať peniaze čo najúčinnejšie pre všetky regióny,“ uviedol minister investícií Richard Raši a pripomenul, že sa pripravuje revízia eurofondov. Jej ambíciou je presunúť časť peňazí určených na iné účely pre potreby regiónov, miest, obcí a krajov.

„Tu, v Banskobystrickom kraji, sa nachádza aj viacero tzv. najmenej rozvinutých okresov a do roku 2021 k nim patril tiež Veľký Krtíš, kde sa zvýšila miera zamestnanosti a preto zo zoznamu vypadol. Našli sme riešenie a navrhli systém financovania, ktorý pomáha takýmto okresom, ktoré sú na hranici hospodárskej či ekonomickej chudoby,“ skonštatoval minister Raši.

MIRRI SR vyhlásilo v apríli výzvu v oblasti podpory regionálneho rozvoja určenú pre tri okresy – Brezno, Veľký Krtíš a Snina, ktoré v roku 2024 neboli zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. V rámci tejto výzvy bolo schválených 29 projektov v celkovej sume takmer 1,1 milióna eur. Konkrétne v okrese Veľký Krtíš ide o 6 projektov za viac ako 238 tisíc eur.„Diskutovali sme aj o integrovaných územných investíciách, pri ktorých si regióny rozhodujú o peniazoch samé. Vypočuli sme si pripomienky, ako tento systém zmeniť tak, aby niektoré, najmä menšie obce, neboli pri eurofondoch v budúcnosti hendikepované,“ poznamenal Raši.

Minister investícií upriamil pozornosť aj na výzvu za 134,4 miliónov na obnovu národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v menej rozvinutých regiónoch, teda vo všetkých krajoch mimo Bratislavy. Jedným z prijímateľov bude aj národná kultúrna pamiatka Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš.

V minulom programovom období bolo z eurofondov v okresoch Krupina a Veľký Krtíš podporených 341 projektov za takmer 167 miliónov eur. Oba okresy boli úspešné aj v programoch cezhraničnej spolupráce Interreg Slovenská republika-Maďarsko. „Išlo do nich takmer 7 miliónov eur a už teraz, v novom programovom období, ktoré začalo v roku 2021, tu máme schválené projekty za takmer dva milióny eur. Nejde o klasické eurofondy. Sú to peniaze na cezhraničnú spoluprácu, ktorú môže môžu tieto prihraničné okresy používať na svoj rozvoj,“ dodal minister Raši.

„Dnešné stretnutie s komunálnymi lídrami bolo v podstate inventúrou toho, čo sme dosiahli, ale aj odbornou oponentúrou toho, čo ideme urobiť. Po dnešku je absolútna zhoda na tom, že slovenské regióny potrebujú Národný plán budovania verejných vodovodov a kanalizácií, ako aj fond na projektovú prípravu. Komunálni lídri nám dali zelenú na presun prebytočného majetku štátu, prázdnych štátnych budov a pozemkov na verejnoprospešné účely pre mestá, obce, samosprávne kraje a ich organizácie,“ povedal štátny tajomník Michal Kaliňák.

Nadviazal aj na tému najmenej rozvinutých okresov. „Ja doplním, že sme v tomto roku mali k dispozícii pre tieto okresy mimo eurofondov z vlastných zdrojov 17 miliónov eur a z toho vyčerpali sumu 15,5 milióna eur.“ Zároveň avizoval, že na budúci rok sa budú aktualizovať všetky územné plány rozvoja najmenej rozvinutých okresov.
„Som veľmi rád, že súčasné vedenie ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie chodí do regiónov. Myslím si, že po dnešnom stretnutí budeme mať viac možností pre rozvoj našich obcí,“ uzavrel primátor Dudiniec Dušan Strieborný.

Minister Raši po rokovaní rady vlády pre regionálny rozvoj: Je dôležité, aby Slovensko dokázalo vybojovať čo najlepšie podmienky pre eurofondy

Minister Raši po rokovaní v Bruseli: Politika súdržnosti sa musí adaptovať na nové podmienky a reagovať na aktuálne výzvy

MIRRI SR: Zvyšujeme administratívne kapacity regionálnych centier o osem nových odborníkov na implementáciu investičných projektov

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) dnes na 24. rezortnom dni v Košiciach predstavilo nové kroky v oblasti regionálneho rozvoja a spolupráce so samosprávami. Konkrétne ide o zvýšenie administratívnych kapacít regionálnych centier o nových odborníkov na Integrované územné investície a o skupinu expertov, ktorí budú k dispozícii pre podporu mimovládnych organizácií a rozvoj občianskej spoločnosti.

„Naša prítomnosť v regiónoch nie je formálna. Cieľom je, aby starostovia a primátori nemuseli cestovať do Bratislavy, ale mohli vyriešiť svoje otázky priamo v svojom regióne.  Naše návštevy sú príležitosťou, ako ešte viac prepojiť centrálne inštitúcie so samosprávami. Komunálni lídri už nie sú štvanou zverou, ale našimi rovnocennými partnermi. Starostovia a primátori už nemusia merať cestu do Bratislavy, pretože my prichádzame za nimi,“ povedal minister Richard Raši na úvod stretnutia.

Odborné poradenstvo v oblasti eurofondov, dotácií a ďalších podporných nástrojov pre samosprávy, podnikateľov a občiansky sektor poskytujú aj regionálne centrá MIRRI SR. Fungujú ako predĺžené ruky ministerstva vo všetkých krajských mestách. Cez svoje regionálne centrá sa ministerstvo zameralo aj na podporu komory miestnej samosprávy, ktorá má silný mandát v rámci rád partnerstva pre udržateľný mestský rozvoj. Táto spolupráca umožňuje efektívne rozhodovanie o integrovaných územných investíciách priamo v regiónoch.

„Aby sme tieto procesy ešte viac podporili, zvyšujeme administratívne kapacity regionálnych centier MIRRI o 8 nových odborníkov. Každý región tak získa špecialistu, ktorý bude pomáhať s implementáciou investičných projektov. V rámci integrovaných územných investícií je k dispozícii takmer 2,5 miliardy eur z eurofondov. To je obrovská príležitosť pre rozvoj našich regiónov, ktoré vďaka tomu môžu pretaviť svoje potreby do reálnych projektov,“ informoval šéf rezortu investícií.

V regionálnych centrách MIRRI SR fungujú tiež centrá sociálnej ekonomiky, ktoré pomáhajú s rozvojom sociálnych podnikov a poskytujú odborné poradenstvo. Tieto centrá pomáhajú najmä pri získavaní štatútu sociálneho podniku, ale aj s prístupom k financovaniu.  Klienti tam nájdu aj zástupcov Úradu splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť, zástupcov Úradu pre verejné obstarávanie, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre sociálnu ekonomiku, expertov na fondy Európskej únie či zástupcov z Úradu vlády SR pre plán obnovy. „Týmto by som chcel naozaj pozitívne propagovať takéto centrá, ktoré nájdete v každom regióne, aby tu chodili všetci, ktorí majú záujem o čerpanie fondov, dotácií a akýchkoľvek podpôr, lebo tu na týchto miestach sa dozvedia o všetkom naraz,“ doplnil minister Raši.

„V priebehu tohto mesiaca vytvoríme kapacity pre ďalších expertov, ktorí budú robiť servis pre starostov a primátorov z hľadiska čerpania eurofondov, ktoré sa presúvajú do regiónov. Za jedenásť mesiacov sa nám podarilo presunúť do územia viac ako 1,5 miliardy eur. A práve preto sme vytvorili takúto špeciálnu pozíciu, aby starostovia a primátori vedeli, že majú jedného styčného dôstojníka, ktorý s nimi bude konzultovať všetky projekty, všetky zámery, ktoré sú schvaľované eurofondami na úrovni regiónov. To je jeden moment. Druhý moment je ten, že od 1. septembra tohto roka máme pod našou strechou aj agendu mestského rozvoja a už druhý týždeň aj všetky medzivládnej komisie. Aktuálne sme v legislatívnom procese, kde meníme najmenej rozvinuté alebo pre niekoho najviac zaostalé okresy na prioritné okresy. Každý tento okres má svoj akčný plán. A práve regionálne centrá budú tie, ktoré dokážu konzultovať čo najlepšie pripravené výzvy na čerpanie peňazí z akčných plánov v súčasnosti najmenej rozvinutých okresov,“ priblížil štátny tajomník MIRRI SR Michal Kaliňák.

V šiestich regionálnych centrách MIRRI SR, okrem Bratislavského a Trnavského, bude mať zastúpenie tiež Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. „Rozbehneme ešte viac život v regiónoch a tým prispejeme ku kvalite života ľudí, ktorí tu žijú. To má byť náš cieľ, ako prinavrátiť rozdelenej spoločnosti vzájomný rešpekt, solidaritu, pomoc a toleranciu.  Stojí pred nami zložitá úloha, ale ja pevne verím, že ju spoločne aj s ministerstvom investícií a ministerstvom vnútra zvládneme. Pretože viac práce pre ľudí a pre ich život je určite úspešnejšia úloha ako politikárčenie, ktoré zbytočne spoločnosť rozdeľuje a produkuje negatívne vášne. Chcem uľahčiť život a prácu mimovládnych organizácií práve tu v regiónoch, pretože tu sa tvorí život,“ dodala splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová.

Minister Raši: MIRRI SR splnilo všetky míľniky k piatej platbe z plánu obnovy

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR má splnené všetky míľniky k piatej platbe z Plánu obnovy a odolnosti SR. Informáciu o ich plnení predložil dnes na rokovanie vlády minister investícií Richard Raši a kabinet ju zobral na vedomie. Medzi tromi splnenými míľnikmi sú Plán prioritných životných situácií, Centrálna platforma obstarávania na nákup a využívanie zdrojov IT a Prechod od využívania uhlia v regióne Hornej Nitry.

„Cieľom Plánu prioritných životných situácií je umožniť občanom a podnikateľom, aby rýchlo a jednoducho administratívne vyriešili takéto životné situácie na jednom mieste. Investičný plán obsahuje 16 prioritných životných situácií, opis súčasného a budúceho stavu procesov a zoznam investičných akcií, ktoré bude nutné zrealizovať na úradoch a v informačných systémoch,“ uviedol minister investícií Raši.

V rámci ďalšieho míľnika sa zaviedla centrálna platforma obstarávania na nákup a využívanie IT zdrojov. Tieto zdroje sa následne sprístupnia na rozvoj informačných systémov vo verejnej správe s cieľom skrátiť čas a znížiť náklady na takýto rozvoj.

Za splnenie míľnika Prechod od využívania uhlia v regióne Hornej Nitry zodpovedalo MIRRI SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom životného prostredia SR. Daný míľnik bol splnený v termíne, keďže Elektráreň Nováky na konci vlaňajška ukončila výrobu elektriny.

Európska komisia uvoľňuje 10 mld. eur na povodne, miliarda pripadne Slovensku: MIRRI SR pracuje na maximálnom využití týchto prostriedkov

Z 10 miliárd eur kohéznych fondov EÚ na povodne pre Slovensko pripadne jedna miliarda eur. Poľsku pôjde päť miliárd eur, Českej republike dve miliardy eur, Rakúsku 500 miliónov eur a Rumunsku 1,5 miliardy eur. Na tlačovej konferencii to uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorý sa vo štvrtok (19. 9.) zúčastnil v poľskej Vroclavi na rokovaní premiérov a Európskej komisie (EK) o povodniach. Tím Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR začal okamžite konzultovať možnosti, ktoré sú k dispozícii, aby sme miliardu eur využili čo najefektívnejšie.

„Okrem špeciálnych nástrojov ako je fond solidarity máme štandardné európske fondy, okrem iného určené aj na tzv. kohéziu, teda na akési vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ. V rámci týchto kohéznych fondov máme určitý objem peňazí, ktoré patria SR,“ priblížil Fico.

Na riešenie záplav z peňazí, určených na kohéziu, nebude potrebná žiadna spoluúčasť štátu. Tiež nebude potrebné prefinancovať konkrétne projekty štátom, ale peniaze budú priamo použité z európskych fondov. Vo Vroclavi sa diskutovalo podľa premiéra aj o tom, či sa budú môcť financovať projekty len ako prevencia pred povodňami alebo aj také, ktoré odstránia škody spôsobené povodňami. „Ak bude EK tak flexibilná ako bola včera, tak verím, že zdroje v objeme jednej miliardy budeme môcť použiť nielen na opravu poškodenej infraštruktúry, ale aj na niektoré preventívne opatrenia,“ dodal premiér.

„Minister investícií Richard Raši ihneď po telefonáte premiéra Roberta Fica začal s tímom ministerstva konzultovať možnosti, ktoré v Programe Slovensko máme a tie, ktoré na základe prisľúbených zjednodušení a zjemnení zo strany EK prezentovala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. Máme predstavu a budeme to sledovať pri rokovaní v legislatíve, lebo diabol je vždy skrytý v detailoch,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie riadenia Programu Slovensko a koordinácie fondov EÚ MIRRI SR Ladislav Šimko. „Verím, že tá miliarda z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a kohézneho fondu bude zmysluplne využitá. Klimatické zmeny sú realitou a takéto dopady môžu prichádzať častejšie, preto musíme byť na to pripravení,“ dodal.

Stretnutie o využití fondov EÚ by sa podľa premiéra Fica malo uskutočniť na budúci týždeň.

(TASR, MIRRI SR)

Nová úverová špecifikácia od 16.9.2024

Environmentálny fond vydal novú Špecifikáciu činností podpory formou úveru pre obce a vyššie územné celky.

Zároveň Environmentálny fond vydal usmernenie o uzatvorení špecifikácie Podmienky špecifikácie podpory formou úveru pre obce a vyššie územné celky.  

Rovnako boli vydané nové vzory príloh k žiadosti – Uznesenie o schválení investície, Stanovisko hlavného kontrolóra a Uznesenie o schválení úveru. 

Bližšie info tu : https://envirofond.sk/wp-content/uploads/2024/09/Specifikacia-platna-od-16.9.2024.pdf

Nová éra transformácie hornej Nitry: Minister Raši predstavil aktualizáciu Akčného plánu, ktorá pomôže naplno naštartovať premenu regiónu

Výzva na odborných hodnotiteľov pre Interreg VI-A NEXT HU-SK-RO-UA

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI SR) ako Národný orgán v mene Riadiaceho orgánu – Ministerstva zahraničných vecí a obchodu Maďarska si Vás dovoľuje upozorniť na otvorenie výzvy na odborných hodnotiteľov pre program cezhraničnej spolupráce Interreg VI-A NEXT Maďarsko, Slovensko, Rumunsko, Ukrajina 2021-2027. Do oprávneného programového územia za Slovenskú republiku patrí Košický samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj.

Priority, ktorých sa výzva týka sú:

• Priorita 1: odolný a zelený pohraničný región
• Priorita 2: zdravý a atraktívny pohraničný región
• Priorita 3: spolupracujúci pohraničný región

Žiadosti je možné zasielať v termíne do 30. novembra 2023, 23:59 hod. podľa pokynov vo výzve.

Viac informácií ohľadom podmienok výzvy na odborných hodnotiteľov nájdete na webovej stránke.

Zdroj: MIRRI SR

Ochranu prírody aj rozvoj vzdelávania v slovensko – českom pohraničí podporia najnovšie výzvy z programu Interreg SK-CZ

Vyhlásili sme ďalšie výzvy na podporu slovensko-českého pohraničia. Ochranu prírody, ale aj rozvoj vzdelávania podporia eurofondy z najnovších výziev programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko.

„Program Interreg s Českou republikou je osvedčeným nástrojom, vďaka ktorému pomáhame zlepšovať kvalitu života v pohraničí a spoločne reagovať na aktuálne problémy, ktoré trápia ľudí na oboch stranách hranice. Vďaka najnovším výzvam tak z eurofondov podporíme projekty zamerané na ochranu a rozvoj lesoparkov, chránených území, ale aj zelených oddychových zón v mestách a obciach. Z výzvy venovanej vzdelávaniu zasa podporíme mobilitu učiteľov, žiakov a študentov medzi školami a tiež rozvoj digitálnych zručností,“ uviedol minister investícií Peter Balík.

Po prvom, jarnom kole výziev venovaným ochrane prírody a boju s klimatickou zmenou, rozvoju turizmu a inštitucionálnej spolupráci, vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) teraz ďalšie kolo výziev so zameraním na:

• ochranu biodiverzity, posilnenie zelenej infraštruktúry a zníženie znečistenia v mestách a obciach (spolu 9,6 mil. eur)
• zlepšenie rovnakého prístupu k inkluzívnym a kvalitným službám vzdelávania, vrátane podpory online vzdelávania (spolu 4,3 mil. eur)

Samosprávy a ich organizácie, organizácie zo štátnej správy aj z neziskového sektora, školy a školské zariadenia, verejné vysoké školy a výskumné organizácie sa môžu v nových výzvach uchádzať o podporu svojich projektov do 31. januára 2024. Záujemcom o podporu MIRRI SR pomôže s prípravou projektov. Na osobných alebo online konzultáciách sa môžu dohodnúť cez email: infoservis@mirri.gov.sk.

K výzvam sa plánujú aj školenia, o ktorých bude MIRRI vopred informovať. Viac podrobností možno nájsť na webe Interreg SK – CZ.

K územiam, na ktoré sa vzťahuje podpora z cezhraničného programu Interreg SK-CZ, patria na slovenskej strane Trnavský, Trenčiansky a Žilinský samosprávny kraj, v Českej republike sú to Juhomoravský, Zlínsky a Moravskosliezsky kraj.

V končiacom sa programovom období sme z programu Interreg SK-CZ podporili 170 projektov, vrátane obnovy 115 pamiatok a 140 km cyklociest.

Vďaka podpore z programu Interrreg vznikla napríklad turistická trasa medzi Púchovom a Uherským Hradišťom. Projekt Park Rochus a lesopark Lachovec – spoločné prírodné a kultúrne dedičstvo propaguje zaujímavé prírodné lokality a kultúrne podujatia na tejto spojnici. Jeho súčasťou je aj rekonštrukcia amfiteátra v Lesoparku Lachovec v Púchove a vybudovanie nového amfiteátra v Uherském Hradišti.

Podporu získal i projekt TreBuChET, ktorý prepojil Trenčín a juhomoravské Bučovice. Vďaka nemu sa verejnosti sprístupnilo južné opevnenie Trenčianskeho hradu a na hrad vznikla nová cesta cez lesopark Brezina a Čerešňový sad. Na českej strane, v Bučoviciach, sa revitalizoval lesopark Hradisko a Kalvária.

Lepšie cykloprepojenie pre obec Staškov v severozápadnom kúte Slovenska s najvýchodnejším mestom Česka, s Jablunkovom, priniesol projekt Cyklocesta cez hranice dedičstva. Okrem krás prírody kopaníc zavedie cyklistov v Staškove k rodnému domu Jozefa Kronera a na hranici medzi Českom a Poľskom k rozhľadni Velká Čantoryje.

Zdroj: MIRRI SR

Pomáhame seniorom nestratiť sa v digitálnom svete – projekt Digitálni seniori pokračuje

Po úspešnej pilotnej fáze Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) ďalej pokračuje v projekte Digitálni seniori. Počas októbra organizuje Dni seniorov vo svojich Regionálnych centrách v krajských mestách po celom Slovensku, na ktorých popularizuje školenia digitálnych zručností a pomáha seniorom zaregistrovať sa. Deň seniorov sa dnes uskutočnil aj v bratislavskom Regionálnom centre MIRRI SR.

„Na kvalite života seniorov nám záleží. Preto im pomáhame zlepšovať ich digitálne zručnosti a plnohodnotne využívať všetky výdobytky moderných technológií. Teší ma, že rozbiehame ďalšiu fázu nášho projektu Digitálni seniori symbolicky práve tento mesiac. Október je mesiacom úcty k starším a my si uvedomujeme, že pre našich seniorov musíme toho ako spoločnosť spraviť ešte veľa. Za naše ministerstvo verím, že sa nám podarí naplniť ciele projektu – vyškoliť v digitálnych zručnostiach do polovice roka 2026 viac ako 100-tisíc seniorov,“ konštatoval minister informatizácie Peter Balík.

Vzdelávací projekt Digitálni seniori je určený pre seniorov vo veku od 65 rokov a znevýhodnené skupiny občanov. Na školeniach sa môžu zúčastniť záujemcovia, ktorí v deň vyplnenia registračného formuláru dovŕšia 65 rokov. Prihlasovať sa môžu cez registračný formulár na webe www.digitalniseniori.gov.sk. V prípade potreby môžu kontaktovať call centrum – 02/35 80 30 80 alebo navštíviť niektoré z Regionálnych centier MIRRI SR, ktoré nájdu v každom krajskom meste. Po pridelení konkrétneho školenia dostanú informáciu o presnom termíne a mieste školenia SMS správou a tiež emailom.

„Seniori sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti a chceme, aby aj oni využívali elektronické služby rôznych úradov a inštitúcií, ktoré im uľahčia život, ale bez základných digitálnych znalostí sú im nedostupné. Vďaka našim školeniam získajú prístup k výhodám digitalizácie. Naučíme ich digitálne zariadenia nielen používať, ale najmä využívať na komunikáciu s úradmi či lekárom alebo na vyhľadávanie potrebných informácií v rôznych životných situáciách,“ uviedol Balík.

Projekt je financovaný z Plánu obnovy a odolnosti a jeho cieľom je vyškoliť do konca prvého polroka 2026 spolu vyše 105-tisíc účastníkov po celom Slovensku.

Školenia digitálnych zručností prebiehajú kontinuálne vo všetkých regiónoch. Každé školenie trvá päť týždňov a seniori po jeho absolvovaní dostanú tablet. Počas osobných stretnutí s lektormi, ktoré sa uskutočnia raz do týždňa, získajú poznatky z piatich hlavných oblastí:

• používanie digitálnych technológií,
• bezpečnosť pri práci s digitálnymi technológiami, ochrana digitálnych technológií,
• hľadanie a vyhodnocovanie informácií,
• komunikácia online,
• praktické tipy a triky k využívaniu tabletu, dátové balíky a aplikácie.

„Na Slovensku seniori zaostávajú za strednou generáciou v digitálnych zručnostiach viac než v iných krajinách Európy. Potvrdzujú to údaje zo Štatistického úradu Európskej únie z roku 2020. Podľa Eurostatu až 19 % Slovákov vo veku 55 až 74 rokov nikdy v živote nepoužilo internet. Pritom v Nemecku to bolo 11 % seniorov a vo Fínsku a Švédsku iba 4 %. Túto nepriaznivú štatistiku chceme zmeniť a priniesť výhody digitálneho sveta všetkým, bez rozdielu veku,“ doplnil štátny tajomník MIRRI SR pre informatizáciu Martin Bezek.

Prínosy, ale aj hrozby digitálneho sveta priblížilo MIRRI SR seniorom počas dnešného Dňa seniorov vo svojom bratislavskom Regionálnom centre. Na programe boli prednášky odborníkov o dezinformáciách, bezpečnosti na internete či o internetbankingu. Návštevníci sa tiež počas celého doobedia mohli zaregistrovať na školenia v rámci projektu Digitálni Seniori a informovať sa o projekte priamo od členov projektového tímu a školiteľov.

Pri príležitosti októbra – mesiaca úcty k starším pripravili pre seniorov špeciálne akcie aj Regionálne centrá MIRRI SR v ďalších krajských mestách. Po tohtotýždňových akciách v Trnave a Bratislave sa uskutočnia ďalšie v Trenčíne (11.10.2023), Žiline (13.10.2023), Košiciach (19.10.2023), Prešove (20. 10.2023), Nitre (26.10.2023) a v Banskej Bystrici (30.10.2023). Viac informácií nájdete na webe Regionálnych centier.

Zdroj: MIRRI SR

ZMOS na rokovaní tripartity jednoznačne odmietol navrhovaný rozpočet

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) jednoznačne odmieta navrhovaný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026. Po mimoriadnom plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky to uviedol predseda ZMOS Jozef Božik.

„Pokiaľ ide o slovenské mestá a obce, navrhovaný rozpočet hovorí o výpadku ďalšej pol miliardy eur. Ak zoberieme do úvahy, že bývalá vláda nám zobrala trištvrte miliardy, z ktorej nám bolo vykompenzovaných zhruba štvrť miliardy, tak sa dostávame do absolútne červených čísiel. Obce a mestá pri takomto rozpočte nevedia zostaviť rozpočet pre budúci kalendárny rok tak, aby bol vyrovnaný, nie to prebytkový. Hrozí kolaps samospráv,“ upozornil predseda ZMOS Jozef Božik.

Verí, že nová vláda príde s takou konsolidáciou, ktorá nebude likvidovať samosprávy. „Uvedomujeme si, že je potrebné šetriť, ale nie v samospráve, ktorá šetrí permanentne. Ak si zoberiete do úvahy vývoj výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorá bola do vlani jediným príjmom z hľadiska podielových daní, momentálne táto daň stagnuje, pričom máme úlohy dvakrát v tomto roku zvyšovať mzdy. Ak treba konsolidovať, tak na strane štátu. V súvislosti s bielou knihou sme jasne povedali, že presadzujeme model, ktorý bude znamenať komplexný audit kompetencií, ktoré máme v štáte. Aby bolo jasné, je duplicita alebo triplicita je zbytočná. 70 percent činností, ktoré občan potrebuje pre svoj život, vykonávajú práve obce a mestá. V tomto kontexte je dôležité zachovať stabilitu samospráv, ktoré v ostatných troch rokoch dokázali zachrániť štát pred kolapsom – či išlo o pandémiu, alebo o utečeneckú krízu,“ dodal predseda ZMOS Jozef Božik.

Na mimoriadnom plenárnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa v pondelok 9. októbra 2023 uskutočnilo na Úrade vlády SR, ZMOS zastupoval aj jeho prvý podpredseda Martin Červenka a ústredná riaditeľka Kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

Zdroj: ZMOS

Vyhlásenie predsedu ZMOS k zverejneniu medializovaných informácií ku krízovému plánu rezortu školstva pre Plán obnovy

Združenie miest a obcí Slovenska zásadne odmieta prijatie krízového plánu rezortu školstva pre Plán obnovy vládou SR,  ktorá nemá v súčasnosti žiadnu politickú podporu a je na odchode a argumentáciu prepadnutia verejných zdrojov v dôsledku ich nenaplnenia, namiesto dokončenia vecného a odborného nastavenia zmien v oblasti predprimárneho vzdelávania. Plán obnovy hovorí o číslach v krajine, ale nehovorí o tom, že nám majú zobrať kompetenciu. 

Od začiatku zavádzania zmien plynúcich z Plánu obnovy a odolnosti v oblasti školstva Združenie miest a obcí Slovenska upozorňuje rezort, že viaceré jeho míľniky sú nepremyslené, neodkonzuktované zo zriaďovateľmi, ktorými sú zväčša mestá a obce a v stanovených termínoch nerealizovateľné. Už pri prijímaní novely školského zákona ZMOS tvrdo reagoval na jeho znenie a zvlášť pri zavádzaní povinnosti pre zriaďovateľov zabezpečiť miesta v materských školách pre deti od troch rokov apeloval na rezort školstva, že je to pre mnohé samosprávy nerealizovateľný záväzok. Rezort školstva bez dostatočnej diskusie so samosprávami, aj tak zákon prijal. Druhou fázou bolo prehodnotenie financovania materských škôl. Aj tu od samého začiatku ZMOS upozorňuje, že ide o hrubý zásah do originálnych kompetencií samospráv. 

Začiatkom augusta tohto roka sa predseda ZMOS Jozef Božik a predseda sekcie školstva pri Rade ZMOS stretli na pôde rezortu školstva s povereným ministrom školstva Bútorom, kde rokovali práve o danej téme. 

Na stretnutí hovorili práve o prechode kompetencií v oblasti materských škôl a prechodu do režimu preneseného výkonu štátnej správy. Aj  vtedy predseda ZMOS vyjadril jasný postoj keď  konštatoval, že: „To by znamenalo aj zníženie financovania z hľadiska objemu peňazí viazaných na materské školy. Názory ZMOS a ministerstva sú odlišné, zobrali sme na vedomie pripravované aktivity. Predpokladám, že po nadchádzajúcich parlamentných voľbách máme relatívne dosť času na to, aby sa v priebehu konca tohto roka a v prvej polovici budúceho roka prebrali s novou politickou reprezentáciou záležitosti týkajúce sa prechodu kompetencií v oblasti materských škôl s tým, že istotne to bude predmetom aj rokovaní odborných skupín, kde ZMOS prisľúbil zapojenie jednotlivých sekcií v rámci Rady ZMOS.“ 

Dnes, krátko po parlamentných voľbách, keď sa kreuje nová vláda vnímame urýchlené prijímanie Krízového plánu pre rezort školstva len z dôvodu, aby sa stihli termíny, za extrémne nezodpovedné a z ohľadom na uvedené stretnutia za „úder pod pás“ samosprávam a to aj s ohľadom na to, že prisľúbené pracovné skupiny, ktoré sa mali zaoberať týmito témami neboli rezortom ani vytvorené, nie že by začali zasadať a rokovať. Poistiť sa teraz krízovým plánom, ktorý ponúka rýchle riešenia vo forme centralizovania kompetencie na úseku regionálneho školstva. Zobrať si ďalšiu kompetenciu, po kompetenciách v stavebnej legislatíve, aj na úseku školstva, je cesta k zrušeniu decentralizácie.

ZMOS teda dôrazne žiada odchádzajúcu vládu SR na čele s Ľudovítom Ódorom, aby už neprijímala žiadne záväzné rozhodnutia, aby nezaväzovala budúcich predstaviteľov tohto  štátu a nechala im priestor na vlastné rozhodnutia. Rešpektujeme potrebu reformy školstva, chápeme dôležitosť prijímania zmien, ktoré pomôžu k skvalitneniu vzdelávania, avšak skúsenosti posledných rokov samosprávy poznačili mnohými nepremyslenými legislatívnymi  zmenami, ktoré boli prijímané len z dôvodu plania termínov Plánu obnovy a odolnosti bez toho, aby sa niekto zamyslel nad tým, či to, ako sú niektoré jeho míľniky nastavené je skutočne v praxi realizovateľné. Preto s dôrazom na platnosť parlamentných volieb a vierou, že nová vláda bude zostavená v relatívne krátkom čase žiadame, neprijímať tak záväzné rozhodnutie, akým Krízový plán pre rezort školstva je.

Zdroj: ZMOS

Zverejnili bilanciu štátneho rozpočtu k 30. septembru 2023

Ministerstvo financií SR zverejnilo bilanciu štátneho rozpočtu k 30. septembru 2023.

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu septembra 2023 schodok vo výške 3 916,2 mil. eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 2 261,3 mil. eur (+16,7 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní tiež vyššie, a to o 4 857,9 mil. eur (+32,7 %). Uvedené znamenalo medziročné zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 2 596,6 mil. eur (+196,8 %).

Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1 016,8 mil. eur (+8,9 %). Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 570,7 mil. eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 72,6 mil. eur, pri spotrebných daniach vo výške 34,9 mil. eur, pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 3,0 mil. eur a pri iných daniach na tovary a služby vo výške 7,9 mil. eur. Pri daniach z medzinárodného obchodu a transakcií, vrátane sankcií, došlo k medziročnému nárastu o 4,4 mil. eur.  Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je vo výške 22,8 mil. eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal 389,7 mil. eur.

Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb vo výške 325,8 mil. eur, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 54,0 mil. eur. Negatívny vývoj bol zaznamenaný aj pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 35,2 mil. eur.

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný v rámci príjmov z rozpočtu EÚ, kde došlo k medziročnému rastu o 701,0 mil. eur (+61,6 %).

Pozitívny vývoj bol zaznamenaný aj v rámci príjmov z Plánu obnovy a odolnosti, kde došlo k medziročnému rastu o 245,7 mil. eur (+1 153,6 %).

Ďalšie informácie sa dočítate TU.

Zdroj: Ministerstvo financií SR

Novela vyhlášky o Environmentálnom fonde: Dostupnejšie dotácie aj pre menšie obce

Od októbra 2023 je platná novela vyhlášky č. 157/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Účelom nového znenia vyhlášky je zjednodušenie podmienok pre žiadateľov, sprístupnenie dotačnej podpory aj menším obciam znížením podielu spolufinancovania projektov. Nová vyhláška platí od 1. októbra 2023.

Cieľom vyhlášky je upraviť rozsah minimálnej úrovne spolufinancovania účelu dotácie od 1%, a to z dôvodu sprístupnenia dotácie najmä pre najmenšie obce a iné verejné subjekty akými sú napr. školy a školské zariadenia, ktoré nie sú schopné z vlastných zdrojov zabezpečiť spolufinancovanie projektov na doteraz požadovanej úrovni minimálne 5%.

U menších obcí je bežnou prekážkou úspešného uchádzania sa o podporu formou dotácie, práve ekonomická a rozpočtová náročnosť disponovať vlastnými (resp. inými) zdrojmi v rozsahu 5% z ceny projektu, ktorý sa môže pohybovať v rozsahu niekoľko stotisíc EUR až niekoľko miliónov EUR.

Práve pre rozšírenie okruhu možných žiadateľov o podporu formou dotácie sa znižuje rozsah minimálnej spoluúčasti od 1% rozsahu spolufinancovania. 

Aktuálne znenie vyhlášky nájdete TU.

Zdroj: Envirofond

Nová výzva z plánu obnovy má posilniť kyberbezpečnosť verejnej správy

Pomáhame zvyšovať kybernetickú bezpečnosť štátu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v reakcii na aktuálne hrozby v kybernetickej bezpečnosti vyhlásilo výzvu za 21,6 miliónov eur pre projekty zamerané na Podporu budovania a rozvoja bezpečnostných dohľadových centier v prostredí verejnej správy.

Cieľom výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR na podporu kybernetickej bezpečnosti je zvýšiť počet subjektov verejnej správy so zriadeným bezpečnostným monitoringom a dohľadom nad ich kybernetickou bezpečnosťou. Vďaka tomu budú orgány verejnej správy môcť posilňovať svoju proaktívnu činnosť formou včasnej identifikácie kybernetických incidentov. Dohľadové centrá (tzv. SOC pracoviská) budú tvoriť súčasť plánovaného systému včasného varovania pre verejnú správu v prevádzke vládnej jednotky CSIRT.

Zámerom je napĺňanie dlhodobého konceptu zvyšovania úrovne kyberbezpečnosti, ktorého súčasťou  je budovanie kapacít na úrovni sektorov a tzv. SOC pracovísk. Tieto pracoviská by mali pokrývať nie len bezpečnostný monitoring svojej vlastnej infraštruktúry, ale aj ich podriadených úradov alebo organizácií. Výzva podporuje napĺňanie cieľov Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy 2021 a reaguje na nevyhovujúcu úroveň kyberbezpečnosti vo verejnej správe, ktorú pravidelne potvrdzujú aj výsledky auditov.

Kybernetické incidenty každoročne podľa medzinárodných štúdií spôsobujú značné hospodárske škody na celom svete, pričom verejná správa patrí medzi najzraniteľnejšie sektory. Na základe údajov SK-CERT a vládnej jednotky CSIRT sa počet bezpečnostnýchincidentov každý rok zvyšuje. Za hlavné faktory vzniku incidentov možno označiť dlhodobé nedostatky, ako sú napríklad nedostatočné včasné odhaľovanie zraniteľností a nasadzovanie opravných aktualizácií, nedostatočný, resp. niekedy chýbajúci bezpečnostný monitoring alebo zanedbané vzdelávanie a tréning zamestnancov.

Nová výzva je určená najmä pre ústredné orgány štátnej správy, v ktorých pôsobnosti je prevádzka kriticky dôležitých informačných systémov alebo nadrezortných systémov, a ktoré tvoria kritickú infraštruktúru štátu. Zámerom výzvy je aj posilnenie vlastných kapacít štátu, a preto okrem tzv. investičných a bežných výdavkov patria medzi oprávnené aj výdavky na školenia, tréningy a budovanie interných bezpečnostných tímov. Žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je možné predkladať do 04. decembra 2023.

Zdroj: MIRRI SR

Eurofondy znamenajú pre Slovensko aj dostupné moderné školy a kvalitné vzdelávanie

Na kvalitnom školstve a vzdelávaní nám záleží. Dnes otvorili svoje brány aj desiatky základných a stredných škôl, ktoré v uplynulom období dostali podporu z eurofondov na svoju modernizáciu, rozšírenie kapacít či odborné vzdelávanie. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík a štátna tajomníčka Barbora Lukáčová symbolicky otvorili nový školský rok 2023/2024 vo Veľkom Krtíši a v Bratislave.  

„Slovensko potrebuje vzdelaných a šikovných ľudí, preto musia mať deti vo všetkých regiónoch prístup ku kvalitnému vzdelaniu, musia mať moderné a dobre vybavené školy. Rovnako aj učitelia potrebujú pracovať v dôstojnom prostredí. Podpora školstva a vzdelávania má patriť medzi priority každej vlády. A hoci naša úradnícka vláda má len obmedzený čas pôsobenia, darí sa nám túto prioritu napĺňať. Dôkazom sú prvé výzvy z nových eurofondov, ktoré sme vyhlásili v uplynulých týždňoch na podporu odborného vzdelávania na stredných školách a na komplexnú modernizáciu základných škôl,“ povedal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na otvorení školského roka vo Veľkom Krtíši, kde navštívil Základnú školu na Poľnej ulici a Gymnázium A. H. Škultétyho.

Minister Balík zdôraznil, že eurofondy prispeli k modernizácii slovenského školstva aj v dobiehajúcom programovom období. „Z regionálneho programu IROP, ktorý riadi naše ministerstvo, sme podporili lepšie študijné podmienky pre žiakov aj pre pedagogických zamestnancov na takmer 590 základných školách po celom Slovensku. Školy dostali nové odborné učebne, knižnice či laboratóriá, energeticky zefektívnili svoje budovy, zrekonštruovali a rozšírili kuchyne, jedálne, vnútorné a vonkajšie športoviská. Tiež sme podporili stredné odborné vzdelávanie vo všetkých krajoch, vďaka čomu sme jednoznačne prepojili potreby vzdelávania a praxe,“ doplnil minister Balík.

„Pre Bratislavský kraj, ktorý dlhodobo zápasí s nedostatkom miest pre deti v školách, bola vyhlásená výzva aj na rozšírenie kapacít. Podporu z programu IROP získalo v kraji celkovo 26 základných škôl, ktoré nielen zmodernizovali a debarierizovali svoje budovy, vystavali či zmodernizovali telocvične, jedálne a kuchyne, ale hlavne rozšírili svoje kapacity spolu zhruba o 5 000 nových miest pre žiakov. Na viacerých školách sme tak zabránili dvojzmennému vyučovaniu, ktoré tam pre nedostatok kapacít reálne hrozilo. Podporené školy navyše zaviedli do života SMART koncept – to znamená, že škola je otvorená, zelená, digitálna, partnerská a inkluzívna. Tento SMART koncept, ktorý predstavuje pridanú hodnotu, bude prostredníctvom podporovaných aktivít zavádzaný do všetkých škôl, ktoré získajú podporu z nových eurofondov,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová, ktorá otvárala školský rok na Základnej škole Plickova v Bratislave-Rači.

Táto škola bola v roku 2007 vyradená zo zoznamu škôl a budova chátrala. Aj vďaka podpore takmer 3 milióny z eurofondového programu IROP dnes otvorila svoje brány pre prvých 200 žiakov.

ZŠ Plickova prešla kompletnou rekonštrukciou, má 25 kmeňových tried, 9 odborných učební, disponuje kuchyňou s jedálňou a dvoma telocvičňami. Čiastočnou revitalizáciou zároveň prešiel aj areál školy. V školskom roku 2023/2024 sa v nej otvorí 10 tried prvého stupňa, v nasledujúcich rokoch aj druhý stupeň. Celková kapacita školy je 600 žiakov.

V dobiehajúcom programovom období 2014 – 2020 sa z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý riadi MIRRI SR, podporili lepšie študijné podmienky pre žiakov takmer 590 základných škôl po celom Slovensku.

Z nových eurofondov v rámci Programu Slovensko je na lepšie a moderné vzdelávanie vyčlenená suma 609 miliónov eur.

Zdroj: MIRRI SR

Odborníci zo Slovenska a Česka diskutovali na pôde MIRRI SR o digitálnych riešeniach pre samosprávy a regionálnom rozvoji na základe dát

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) a Sdružení místních samospráv ČR (SMS ČR) sa dnes v Bratislave zúčastnili na spoločnom workshope na tému Výzvy budovania digitálneho štátu, verejnej správy a mapovania územia 2024+. Na podujatí, ktoré sa konalo pod záštitou MIRRI SR, zúčastnení diskutovali o digitalizácii územnej samosprávy s cieľom prepojiť potreby územia v rámci budovania digitálneho štátu so širším kontextom štátnej stratégie v tejto oblasti.

„Pre zlepšenie procesu elektronizácie a digitalizácie na Slovensku je kľúčové nielen dokončiť už rozbehnuté IT projekty, ale aj otvoriť diskusiu o budúcom rozvoji obcí a regiónov v tomto smere. Digitalizácia územnej samosprávy so sebou prináša mnoho výziev, a to nie len u nás, ale aj v Českej republike. Príležitosť na spoluprácu vidíme predovšetkým v samotnom plánovaní a budovaní digitálnych služieb pre samosprávu a to prostredníctvom cloudových služieb a využívaní opensource softwaru,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR Martin Bezek.

Združenie DEUS prevádzkuje informačný systém DCOM, ktorý vďaka prepojeniu s množstvom ďalších informačných systémov, registrov štátu a prepojeniam na účtovníctvo a registratúru, ponúka  samosprávam automatizáciu ich úkonov pre občanov a podnikateľov. Poskytuje elektronické služby od správy daní a poplatkov, cez ohlasovacie a registračné povinnosti až po vydávanie rybárskych lístkov. Jeho služby využíva viac ako 70 percent všetkých slovenských obcí a miest. „Dnešný workshop bol príležitosťou zdieľať cenné poznatky na medzinárodnej úrovni a prispieť do diskusie o procese digitalizácie štátu. Vidíme veľký priestor pre ďalší rozvoj nášho informačného systému vďaka inšpirácii z Českej republiky a ich skúsenostiam so zberom dát a ich následnou analýzou, ktorá je kľúčová pre regionálny rozvoj riadený na základe dát,“ zhrnula Katarína Vladár Lešková, výkonná riaditeľka združenia DEUS.

SMS ČR prevádzkuje systém AGIS, ktorý spája na jednom mieste údaje o obciach z rôznych registrov a databáz i z unikátneho terénneho šetrenia a prehľadne ich sprístupňuje online. „Vedúci predstavitelia samospráv, vyšších územných celkov a samozrejme aj ministerstiev potrebujú mať k dispozícii prehľadné informácie o území, ktoré spravujú, aby mohli efektívne vykonávať jeho správu a plánovať rozvoj. Dosiahnutie určitého stupňa digitalizácie údajov je v tomto ohľade základným východiskom a nás teší každá iniciatíva vedúca k výmene skúseností v tejto oblasti,“ dodala Eliška Olšáková, poslankyňa Poslaneckej snemovne PČR a predsedníčka Sdružení místních samospráv ČR.

Zdroj: MIRRI SR

Minister Peter Balík na Rade ZMOS: Dobre fungujúce samosprávy znamenajú silnejší štát

Dobrá spolupráca štátu a samospráv patrí medzi naše hlavné priority. Na Rade Združenia miest a obcí Slovenska na Štrbskom Plese to zdôraznil minister Peter Balík. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) so samosprávami intenzívne komunikuje a presadilo viacero legislatívnych zmien a opatrení, ktoré prinášajú výsledky.

„Štát a samospráva nie sú súperi, ale partneri. Ich spolupráca musí fungovať a v službe obyvateľom sa musia navzájom dopĺňať. Na našom ministerstve si to veľmi dobre uvedomujeme, preto od nášho nástupu do vlády so samosprávami intenzívne komunikujeme. Ja sám, a taktiež štátna tajomníčka Barbora Lukáčová, často chodíme priamo do regiónov, načúvame ich potrebám a snažíme sa spoločne hľadať riešenia ich problémov. Hoci máme len obmedzený čas, chceme ho využiť naplno. Som rád, že sa nám v tomto úsilí darí,“ povedal minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na Rade ZMOS.

Zdôraznil, že za uplynulé štyri mesiace sa podarilo presadiť viaceré dôležité opatrenia na pomoc samosprávam. V júni parlament schválil novelu zákona o regionálnom rozvoji z dielne MIRRI SR, ktorá okrem iného pomôže zachrániť ohrozené eurofondové projekty. „Projekty, ktoré sa nestihnú dokončiť do konca tohto roka, je možné fázovať – teda dofinancovať z nových eurofondov, pričom na dofinancovanie nebude treba opätovne vyhlasovať nové výzvy. Zachránime tak projekty, ktoré by inak prijímatelia museli dokončovať z vlastných zdrojov, čo by bola veľká záťaž pre ich rozpočty a finalizácia projektov by bola veľmi otázna,“ vysvetlil minister investícií.

Vyzdvihol tiež, že čerpanie starých eurofondov sa od nástupu úradníckej vlády výrazne zlepšilo, keď sa za tri mesiace podarilo vyčerpať o 373 miliónov viac ako za necelých prvých päť mesiacov tohto roka. Aktuálne je vyčerpaných 11,18 miliardy eur, čo predstavuje 77,07 % celkovej alokácie a ostáva vyčerpať 3,32 miliardy eur. „Nejde nám však len o čísla a samotné čerpanie, dôležité je, aby boli eurofondy zmysluplne využité v prospech Slovenska a aby ľudia túto pomoc z Európskej únie reálne pocítili na kvalite svojho života,“ podčiarkol minister Balík.

Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý riadi MIRRI SR, a ktorý je najdôležitejším eurofondovým nástrojom na podporu miest a obcí, zaznamenal najväčší nárast v čerpaní – čerpanie narástlo o 377 miliónov eur (o vyše 19 %), aktuálne je vyčerpaných 1,5 miliardy eur, čo je 77,78 % alokácie. „To, že sa programu IROP tak darí, nie je náhoda, ale výsledok série systémových opatrení, ktoré sme zaviedli a fungujú. Či už ide o spomínané fázovanie projektov, ktoré umožňuje prijatá novela, alebo presun nezazmluvnených a nevyčerpaných prostriedkov na riešenie dopadov migračnej a energetickej krízy,“ zdôraznil Balík. 

Ďalším dôležitým opatrením je možnosť dofinancovania eurofondových projektov ohrozených prudkým nárastom cien stavebných materiálov. Financovanie týchto projektov môže byť navýšené až o 20 %. „Doteraz sme takto zachránili a rozbehli už 111 projektov z programu IROP. Dokončili sa napríklad dostavby alebo nadstavby škôl a škôlok, dobudovala sa cyklistická infraštruktúra, zrekonštruovali sa cesty a mosty. Podarilo sa zachrániť strategické projekty obcí a krajov v objeme viac ako 236 miliónov eur a schvaľovanie ďalších žiadostí je v procese,“ spresnil minister Balík.

Na Rade ZMOS minister zdôraznil aj to, že úradníckej vláde sa podarilo úspešne naštartovať nové eurofondy. Z Programu Slovensko je doteraz vyhlásených spolu 13 výziev za takmer 731 miliónov eur, pričom sedem z nich vyhlásilo MIRRI SR. Aj vďaka týmto výzvam budú mať regióny lepšie cesty II. a III. triedy či modernejšie základné školy. Regiónov, ktoré prechádzajú transformáciou, sa navyše týkajú aj výzvy na kvalitnejšie odborné vzdelávanie a na podporu ekologickej a udržateľnej verejnej dopravy z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Dôležitou pomocou pre samosprávy v novom programovom období je, že o časti eurofondov si budú rozhodovať priamo regióny prostredníctvom Rád partnerstva a Kooperačných rád. V Programe Slovensko je na to vyčlenených viac ako 2,1 miliardy eur, MIRRI SR sa zasadzuje o navýšenie tejto sumy o ďalších vyše 200 miliónov eur.

„Našou ambíciou je, aby ministerstvo regionálneho rozvoja naozaj slúžilo v prvom rade samosprávam a ľuďom v regiónoch. Systém integrovaných územných stratégií je v tomto procese kľúčový a regiónom dáva nielen väčšie kompetencie, ale aj zodpovednosť. Jednou z príčin, prečo sa eurofondy dlhodobo využívali neefektívne, je fakt, že tu chýbalo strategické plánovanie a riadenie. To teraz meníme. Partneri v území budú mať jednu spoločnú stratégiu rozvoja a tej budú podliehať aj investície, ktoré pôjdu do územia,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová.

„Uvedomujeme si, že tento proces nie je jednoduchý – chceme byť našim partnerom čo najviac nápomocní, preto s nimi intenzívne komunikujeme a konzultujeme priamo v území a výsledkom je jasná prioritizácia ich potrieb. Naše ministerstvo je preto odhodlané vložiť všetku svoju alokáciu priamo do rúk partnerov v území a spoločne s nimi vytvárame tlak aj na ostatné rezorty, aby časť svojich alokácií dali do rúk samospráv. Sme teda ministerstvom regionálneho rozvoja nielen na papieri, ale aj v praxi,“ zdôraznila Lukáčová. Dodala, že všetky výzvy v systéme Integrovaných územných investícií MIRRI SR pripravuje v spolupráci so samosprávami a otvorené budú až do konca nového programového obdobia.

Zdroj: MIRRI SR

Čerpanie eurofondov sa zvýšilo o viac ako miliardu – najlepší je program IROP, ktorý riadi ministerstvo investícií

Vláda Ľudovíta Ódora skokovo zrýchlila čerpanie eurofondov. Z celkovej sumy 14,5 miliardy eur je v súčasnosti zo starých eurofondov vyčerpaných spolu 11,18 miliardy eur. Od nástupu úradníckej vlády čerpanie stúplo o 1,02 miliardy eur, čo je nárast o 7,1 %. Za necelé štyri mesiace sa tak podarilo vyčerpať o 470 miliónov viac ako za prvých päť mesiacov tohto roka.

O aktuálnom stave čerpania eurofondov na dnešnom rokovaní vlády informovali premiér Ľudovít Ódor, podpredsedníčka vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Lívia Vašáková a minister investícií Peter Balík.

Najväčší nárast v čerpaní má Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). Čerpanie v tomto programe narástlo o 19,5 %, čo je zvýšenie o 377 miliónov eur. „Teší ma, že zrýchlenie tempa čerpania eurofondov je viditeľné najmä na našom regionálnom programe IROP. Je to výsledok práce odborného tímu ministerstva a našich systémových opatrení. Integrovaný regionálny operačný program má všetky predpoklady, aby sme z neho do konca roka využili všetky zdroje, ktoré budú slúžiť na lepší rozvoj regiónov,“ vyhlásil po rokovaní vlády minister investícií Peter Balík.

MIRRI SR v uplynulých mesiacoch zaviedlo viacero opatrení na zrýchlenie čerpania a ukazuje sa, že veľmi dobre fungujú. Patrí medzi ne zjednodušenie fázovania projektov. Vďaka tomu sa projekty, ktoré sa nestihnú dokončiť do konca tohto roka, môžu financovať aj z nových eurofondov a na dofinancovanie už predtým zazmluvnených projektov nebude potrebné vyhlasovať nové výzvy. K ďalším opatreniam na záchranu eurofondov patrí tiež presun nezazmluvnených a nevyčerpaných prostriedkov na iné ciele. „Z 244 miliónov eur presunutých na riešenie dopadov migračnej krízy z Ukrajiny sa prijímateľom vyplatilo už viac ako 195,5 milióna eur, vrátane priamej podpory pre samosprávy. Ďalších 76 miliónov eur ide na pomoc zraniteľným domácnostiam počas energetickej krízy,“ doplnil Peter Balík.

Ďalším opatrením na záchranu eurofondov je možnosť navýšenia financovania projektov až o 20% z dôvodu nárastu cien stavebných materiálov. V programe IROP sme už schválili 111 dodatočných príspevkov v celkovej výške 30,5 milióna eur. Podarilo sa tým zachrániť rozvojové projekty obcí a krajov za vyše 236 miliónov eur, ktoré boli v dôsledku nárastu cien stavebných materiálov ohrozené a aktuálne sa schvaľujú ďalšie dve desiatky žiadostí o navýšenie.

Z ostatných operačných programov zaznamenal významný nárast čerpania ešte Operačný program Integrovaná infraštruktúra v gescii ministerstva dopravy, kde sa čerpanie zvýšilo o 419 miliónov eur (6,97 %). Z prioritnej osi Informačná spoločnosť (PO7), ktorú zastrešuje MIRRI, sa presunulo 200 miliónov eur na pomoc domácnostiam počas energetickej krízy a 30 miliónov išlo na riešenie dopadov migračnej krízy z Ukrajiny, z ktorých sa už 19,5 milióna eur (65 %) vyplatilo prijímateľom.

Naštartovali sme aj nové eurofondy. Z Programu Slovensko je vyhlásených už 13 výziev za takmer 731 miliónov eur. Sedem z nich vyhlásilo MIRRI ako riadiaci orgán Programu Slovensko. Ide o výzvy na lepšie odborné vzdelávanie a na podporu verejnej osobnej dopravy s nulovými emisiami pre transformujúce sa regióny, na obnovu ciest II. a III. triedy, na modernejšie základné školy, na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, na digitalizáciu štátnych archívov a na zefektívnenie poskytovania služieb registra trestov. „Rovnako intenzívne ako záchrane starých eurofondov sa venujeme aj naštartovaniu nového programového obdobia,“ dodal minister Balík.

MIRRI SR tiež intenzívne plní svoje míľniky v Pláne obnovy a odolnosti, a to v jeho Komponente 17: Digitálne Slovensko.

Čerpanie eurofondov k 31.08. 2023_graf

Zdroj: MIRRI SR

Viac ako 44 miliónov eur na rozvoj slovenských regiónov z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce

Kvalitné odborné vzdelávanie, ochrana prírody či rozvoj udržateľného cestovného ruchu a zdravého životného štýlu sú oblasti, ktoré podporí druhý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

Rámcovú dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a Švajčiarskou federálnou radou o implementácii druhého Švajčiarskeho príspevku podpísali dnes za slovenskú stranu štátna tajomníčka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Barbora Lukáčová a za švajčiarskych partnerov štátna tajomníčka Štátneho sekretariátu pre hospodárske záležitosti Švajčiarska Helene Budliger Artieda.

„Prostredníctvom Švajčiarskeho finančného mechanizmu, z ktorého je pre Slovensko vyčlenených 44 miliónov eur, dôjde k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov. Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce je zameraný nielen na podporu regionálneho rozvoja, ale napríklad aj na odborné vzdelávanie mladých ľudí v perspektívnych oblastiach. Rovnako dôležitý je aj pre rozvoj spolupráce oboch našich krajín. Slovensko a Švajčiarsko spája mnohé – geografická podobnosť či mnohonárodnostný charakter, ale sú to najmä spoločné hodnoty, ako je úcta k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii, rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv. Práve v posledných rokoch, kedy Európa čelí viacerým krízam, nadobudli slová ako solidárnosť, spolupráca a spolupatričnosť oveľa hlbší význam,“ povedala štátna tajomníčka MIRRI SR Barbora Lukáčová v príhovore počas podpisu rámcovej dohody, ktorý sa uskutočnil v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.

Cieľom MIRRI SR, ako Národnej koordinačnej jednotky, je nadviazať na predchádzajúci úspešný Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce 2007 – 2017. „Naše ministerstvo má bohaté skúsenosti s riadením eurofondových programov a Grantov EHP a Nórska. Sme pripravení ich zužitkovať aj pri Programe švajčiarsko-slovenskej spolupráce a čo najviac prispieť k znižovaniu administratívnej záťaže s cieľom úspešnej implementácie projektov,“ uviedla Barbora Lukáčová počas dnešného štartu druhého programového obdobia Švajčiarskeho príspevku.

Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce má v novom programovom období platnom do roku 2029 tri oblasti podpory:

1. Zlepšenie kvality a atraktívnosti počiatočného a vyššieho odborného vzdelávania a prípravy

(príspevok cca 6 miliónov eur, prijímateľ Štátny inštitút odborného vzdelávania v spolupráci s  Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR)

2. Podpora trvalo udržateľného cestovného ruchu a posilňovanie biodiverzity v chránených územiach

(príspevok cca 23,8 miliónov eur)

3. Švajčiarsko-slovenský program Zdravie

(príspevok cca 15,6 miliónov eur)

V predchádzajúcom období bolo z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce 2007 – 2017 podporených 19 projektov a dva fondy v celkovej výške viac ako 60 miliónov eur (Štipendijný fond a Blokový grant pre mimovládne organizácie).

Domov sociálnych služieb ROSA v Košiciach si vďaka Švajčiarskemu príspevku rozšíril priestory a svoje vybavenie doplnil aj o špičkové pomôcky na cvičenie podľa TheraSuit metódy používanej aj vo Švajčiarsku. Medzi podporené projekty patrí aj turistická atrakcia v tokajskej vinohradníckej oblasti, až 12-metrová vyhliadková veža v tvare dreveného suda pri Malej Tŕni, ďalej nové informačné centrum pre návštevníkov Dobšinskej Ľadovej Jaskyne a podarilo sa tiež obnoviť značenie viac ako 300 kilometrov turistických trás a vyše 80 kilometrov cyklotrás v Slovenskom raji. Zemplínske Hámre zas s pomocou príspevku otvorili dve múzejné expozície, ktoré prepája turistický chodník. Zo Štipendijného fondu išla podpora na 10 podprojektov a z Blokového grantu na 22 podprojektov.

Zdroj: MIRRI SR

Teplo zo zeme je veľkou šancou pre Slovensko – pri využívaní geotermálnej energie nám pomôžu aj skúsenosti Islandu

Na ceste Slovenska k uhlíkovej neutralite bude zohrávať dôležitú úlohu využívanie geotermálnej energie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) preto zorganizovalo expertnú misiu na Island, ktorý patrí k svetovým lídrom využívania obnoviteľných zdrojov najmä geotermálnej energie. O tejto téme minister Peter Balík hovoril s islandským prezidentom Gudnim Jóhannessonom a tiež s predstaviteľmi miestneho energetického a inovačného sektora. Na ceste sa okrem expertov MIRRI SR zúčastnili tiež zástupcovia ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a zástupcovia podnikateľov.

„Naša misia priamo nadväzuje na nedávnu návštevu pani prezidentky Zuzany Čaputovej na Islande a na návštevu islandského prezidenta na Slovensku. Je jasným signálom, že spolupráca Slovenska a Islandu v oblasti energetiky naberá na intenzite. Zaujímajú nás najmä islandské skúsenosti s využívaním tepla zo zeme. Na Slovensku aktuálne pripravujeme národný projekt na využitie geotermálnej energie na vykurovanie Košíc. Riešenia, ktoré sa osvedčili na Islande, chceme dostať aj k nám, na Slovensko. Geotermálny potenciál, ktorý u nás máme, je obrovský. Musíme sa ho naučiť využívať v oveľa väčšej miere ako doteraz,“ povedal minister Peter Balík po stretnutí s islandským prezidentom.

Slovenská delegácia navštívila na Islande dve geotermálne elektrárne. Elektráreň Hellisheidi je najväčšou geotermálnou elektrárňou v Európe, ktorá vyrába 303 MW elektrickej energie a zároveň produkuje teplo v približne takom objeme, ktorý by bol potrebný pre vykurovanie celého mesta Košice. Vedľa samotnej elektrárne sa nachádza zariadenie Orka, ktoré zachytáva ročne až 4 000 ton CO₂ a ukladá ho do podzemnej horniny. Pri geotermálnej elektrárni Svartsengi pre zmenu využívajú zachytené skleníkové plyny na výrobu metanolu. Tento možno potom použiť ako palivo alebo na výrobu ekologickejších chemikálií a produktov.

Program misie pokračoval stretnutím s riaditeľkou Národnej energetickej autority Hallou Hrund Lógadóttir, na ktorom sa hovorilo o tom, ako štát môže pomáhať firmám a samosprávam na ceste k využívaniu tepla zo zeme. „Veľký význam pri využívaní geotermálnej energie na Islande má Energetický fond, z ktorého sa financuje podpora využívania domácich obnoviteľných zdrojov, najmä geotermálnej energie. Investície do vyhľadávania zdrojov geotermálnej energie sú veľmi nákladné a zároveň nesú v sebe vysoké riziko. V tomto smere podporná úloha štátneho fondu, ktorý prieskumné vrty pomáha financovať formou grantov a pôžičiek, sa ukázala ako kľúčová pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na Islande. Tento prístup by sme chceli preniesť aj na Slovensko, čo by určite malo pozitívny dopad na rozvoj využívania geotermálnej energie,” povedal minister po rokovaní s riaditeľkou Národnej energetickej autority. Aj vďaka tomu, že samosprávy na Islande pri geotermálnom prieskume nemuseli podstúpiť neprimerané riziko, mohli v priebehu dvoch-troch desaťročí zabezpečiť, že až 99,9 % tamojších domácností je dnes vykurovaných teplom zo zeme.

Na Slovensku sú v súčasnosti v príprave viaceré projekty využitia geotermálnej energie. Najvýznamnejším je národný projekt v Košickom kraji, na ktorý je vyčlenených 56 miliónov z Fondu na spravodlivú transformáciu. „Pri tomto odvážnom projekte stojí naše ministerstvo investícií od začiatku, čo sa premietlo do kvalitnej prípravy projektu, na ktorú sme využili aj expertov z Európskej investičnej banky. Vďaka tomu bude štvrtina Košíc do roku 2026 vykurovaná teplom zo zeme. Naším cieľom je priniesť viac takýchto projektov a naplno začať rozvíjať geotermálny potenciál našej krajiny,” zdôraznil minister Balík.

V súčasnosti sa na Slovensku využíva geotermálne teplo najmä na rekreačné a kúpeľné účely, poľnohospodárstvo a chov rýb, vykurovanie budov a čiastočne na centrálne zásobovanie teplom (Galanta, Sereď, Šaľa, Veľký Meder). Väčšie využívanie obnoviteľnej energie zo zeme môže Slovensku v zásadnej miere pomôcť pri plnení klimatických cieľov do roku 2030, znížiť produkciu CO₂ o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Zdroj: MIRRI SR

Pokračujeme v úspešných hackathonoch – do najnovšej výzvy sa môžu zapojiť ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy, obce aj VÚC a my im pomôžeme nájsť digitálne riešenia na ich problémy

Hackathony prinášajú inovatívne nápady a riešenia. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) v spolupráci s Campus Cowork pokračuje v realizácii hackathonov z Plánu obnovy a odolnosti SR. Jedinečný projekt dáva príležitosť nadaným IT nadšencom a odborníkom, aby priniesli rýchle, inovatívne a hlavne digitálne riešenia pre verejnú správu, ktoré ľuďom uľahčia bežný život. A skvelé nápady nezostávajú iba na papieri. Víťazné riešenia tiež pomáhame uviesť do života. Preto vyhlasujeme na témy hackathonov novú výzvu pre inštitúcie verejnej správy. Viete o probléme, ktorého riešenie by prinieslo občanom lepšie služby? Zapojte sa.

Posunúť služby pre občanov na vyššiu úroveň a pomôcť k efektívnejšej verejnej správe má za cieľ ďalšia výzva na témy hackathonov, ktorú vyhlásilo ministerstvo investícií. Môžu sa do nej zapojiť ministerstvá, ostatné ústredné orgány verejnej správy, obce a vyššie územné celky, a to do 6. novembra 2023. Vzídu z nej piati úspešní kandidáti a pre každého z nich v priebehu roka 2024 zorganizujeme hackathon, kde sa nadšenci a odborníci z IT sféry opäť vrhnú na riešenie problému, ktorý danú inštitúciu trápi. Vývoj víťazných digitálnych riešení podporíme z plánu obnovy dohromady sumou 500 000 eur. Preto, ak viete o probléme, ktorého odstránenie by posunulo digitalizáciu verejnej správy a interakciu s občanmi vpred, nezmeškajte šancu a prihláste sa.

MIRRI SR doteraz zorganizovalo z plánu obnovy už štyri hackathony. „Teší ma, že projekt inovatívnych hackathonov, ktorý som na našom ministerstve inicioval už pred rokom, sa tak dobre ujal. Naše hackathony nezostávajú iba na papieri. Víťazné riešenie z prvého hackathonu, ktorý bol zameraný na boj proti dezinformáciám, je už v implementácii. Postupne pomôžeme vdýchnuť život všetkým víťazným návrhom. Naším cieľom je pomôcť ľuďom prinášať jednoduché a efektívne digitálne riešenia, ktoré im uľahčia bežný život,“ povedal minister informatizácie Peter Balík.

V rámci pilotného hackathonu Hacknime dezinformácie zvíťazil projekt vzdelávacej aplikácie na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a podporu kritického myslenia mladých ľudí. V druhom hackathone Seniori v digitálnom svete vyhrala aplikácia, ktorá má seniorov motivovať, aby zlepšovali svoje digitálne zručnosti. Tretí hackathon Moje dáta priniesol víťazstvo projektu, ktorý má pomôcť občanom a podnikateľom efektívne spravovať a využívať dostupné údaje z verejnej správy v rámci integrácie do projektu Manažment osobných údajov.

Vo vlaňajšej výzve na témy hackathonov uspeli traja prijímatelia, pre ktorých MIRRI SR na jeseň 2023 postupne organizuje hackathony a poskytne im tiež financie na realizáciu víťazných riešení. Štvrtý, a doteraz posledný hackathon, sa týkal mestskej časti Bratislava – Staré mesto, ktorá sa dočkala funkčných digitálnych riešení pre reguláciu vjazdu automobilov do historického centra hlavného mesta. Víťazný tím prišiel s nápadom na moderný systém digitálnej brány. V októbri čaká hackathon na tému Digitálne dvojča Prešov a v novembri budú v Trenčíne IT tímy hľadať inovatívne riešenia pre Systém riadenia investičných projektov.

Viac informácií o novej výzve nájdete na: https://mirri.gov.sk/plan-obnovy/vyzvy/zverejnenie-vyzvy-cislo-vyzvy-17i05-04-v02-hackathony-2023/

Zdroj: MIRRI SR

Plníme digitálne míľniky a aj vďaka tomu môže Slovensko žiadať 3. platbu z Plánu obnovy a odolnosti

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) úspešne splnilo všetky míľniky Plánu obnovy a odolnosti naviazané na 3. žiadosť o platbu z Európskej komisie. Vďaka tomu, ale aj splneniu míľnikov rezortov hospodárstva, životného prostredia a školstva, podá Slovenská republika 3. žiadosť o platbu vo výške 815 miliónov eur. Slovensko získa tieto prostriedky na podporu výskumu a digitalizácie, reformu ochrany prírody a mnoho ďalších cieľov.

Štát v mobile, kybernetická bezpečnosť, rýchly internet pre každého a digitálna ekonomika sú míľniky rezortu investícií v Pláne obnovy a odolnosti SR v komponente 17: Digitálne Slovensko. MIRRI SR zaznamenalo výrazný pokrok v ich plnení od mája, kedy do jeho vedenia nastúpil ako predstaviteľ úradníckej vlády minister Peter Balík.

„Finálny štvrtý míľnik – uzatvorenie zmlúv na financovanie Európskych centier digitálnych inovácií a ich podpory – sme splnili v lete. Európske centrá digitálnych inovácií poskytnú verejným inštitúciám a firmám služby v oblasti digitalizácie, aby zvýšili ich konkurencieschopnosť a podporili zavádzanie inovácií. Centrá pomôžu v témach, ako sú umelá inteligencia, vysokovýkonné výpočty či posilnenie kybernetickej bezpečnosti,“ povedal minister Peter Balík.

Európskych centier digitálnych inovácií je na Slovensku spolu  päť a patria medzi ne: Technická univerzita v Košiciach (EDIH Cassovium); Kempelenov inštitút inteligentných technológií; Slovenská inovačná a energetická agentúra; APEL (Center for Innovative Healthcare) a Slovenské centrum digitálnych inovácií so známkou excelentnosti.

Medzi tri ďalšie míľniky, ktoré splnilo MIRRI SR, patrí reforma Akčného plánu digitálnej transformácie Slovenska na roky 2023 – 2026. Ten definuje opatrenia na zlepšenie digitálnej výkonnosti Slovenska. Ďalej je to reforma Národnej stratégie pre digitálne zručnosti. Práve digitálne zručnosti všetkých skupín obyvateľstva bez ohľadu na vek a vzdelanie budú rozhodujúce pre úspech slovenskej ekonomiky a pre uplatnenie sa  na pracovnom trhu. Tretím míľnikom bola reforma Investičného plánu prioritných 17 životných situácií. Jej cieľom je priniesť služby štátu v čo najjednoduchšej elektronickej podobe a odbremeniť tým občanov od byrokracie a behania po úradoch.

MIRRI intenzívne pracuje aj na plnení ďalších svojich úloh v Pláne obnovy a odolnosti. V júli sa uzavrela zmluva s Fyzikálnym ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV) na budovanie kvantovej komunikačnej infraštruktúry na Slovensku a financie sa vyplatili v auguste. Tieto prostriedky z Plánu obnovy umožnia vznik kostry kvantovej komunikačnej siete a prinesú špičkové laboratórne vybavenie. Vďaka neprelomiteľnému šifrovaniu kvantovej komunikácie bude Slovensko oveľa lepšie pripravené na hrozby v online priestore.

Vláda začiatkom augusta schválila návrh MIRRI na poskytnutie financií na vybudovanie nového superpočítača z Plánu obnovy a odolnosti. Superpočítač vybuduje Centrum spoločných činností SAV a bude najvýkonnejším v strednej Európe. Našim vedcom a firmám umožní špičkové simulácie, urýchli analýzy potrebné pre zložité výzvy v rôznych sektoroch. Od predpovedí počasia, cez objavovanie liekov až od technologické zlepšenia.

MIRRI tiež v auguste spustilo výzvu na podporu budovania bezpečnostných dohľadových centier vo verejnej správe vo výške takmer 22 miliónov eur. Medzi jej ciele patrí napríklad zvyšovanie úrovne zabezpečenia informačných systémov verejnej správy a predchádzanie bezpečnostným incidentom.

Zdroj: MIRRI SR

Na podporu informatizácie a digitálnej transformácie či budovanie inteligentných miest a regiónov pôjde viac ako 25 miliónov eur

Na treťom zasadnutí Komisie pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko schválilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR päť národných projektov v oblasti informatizácie, digitálnej transformácie a podpory budovania inteligentných miest a regiónov. Výzvy na projekty budú vyhlásené z Programu Slovensko v celkovej sume viac ako 25 miliónov eur už čoskoro.

Na národný projekt Bezpečnostné, monitorovacie a certifikačné centrum – projekt PFA pôjde viac ako 9 miliónov eur. V rámci projektu sa vytvoria forenzné laboratórne pracoviská na zabezpečovanie dôkazov pri vyšetrovaní kybernetických trestných činov, analýzy hrozieb, forenzné analýzy a analýzy malware. Zároveň sa umožní poskytovanie spravodajských informácií o páchateľoch kybernetických zločinov na Slovensku ostatným službám.

Viac ako 7 miliónov eur podporí projekt OnkoAsist – manažment cesty pacienta od nálezu po začiatok liečby, ktorého cieľom je zníženie počtu prevenciou a liečbou odvrátiteľných úmrtí na onkologické ochorenia. Umožní to napríklad zavedenie skríningu a soringu pacienta pri preventívnych prehliadkach, rýchlejšia diagnostika, zavedenie monitoringu pacienta po začiatok liečby s určením hraničných termínov a notifikácií či skrátenie času medzi jednotlivými vyšetreniami.

Tretím schváleným projektom je projekt Online procesy – ezdravie. Sumou viac ako 2 milióny eur bude podporené najmä založenie Elektronickej zdravotnej knižky, čo umožní zdravotníckemu personálu zapisovať a čítať údaje elektronicky, rýchlejšie rozbehnutie poskytovania zdravotnej starostlivosti a zníženie administratívnej záťaže a nákladov spojených s chýbajúcou elektronizáciou procesov.

Takmer 1,5 milióna eur pôjde na projekt Vybudovanie modulárneho a integrovaného volebného informačného systému. Cez tento systém bude možné zabezpečiť komplexný proces volieb od prípravy, cez realizáciu až po disemináciu a interpretáciu výsledkov. Zároveň sa znížia administratívne náklady na prípravu, priebeh a vyhodnocovanie volieb a celý proces sa zautomatizuje.

Na koncept digitálnych dvojčiat v rámci národného projektu Podpora samospráv na ceste k digitálnym dvojčatám a digitálnym službám pôjde takmer 5,6 milióna eur. Tento koncept skvalitní život obyvateľov najmä v oblastiach, ako sú doprava a mobilita, zdravie, životné prostredie, energetické a odpadové hospodárstvo a prístup k digitálnym službám mobility a službám verejnej správy. Zlepší sa zapájanie občanov do verejného života, rozbehnú sa elektronické platformy a proaktívne elektronické služby pre vnútornú správu mesta, zefektívnia a skvalitnia sa služby samosprávy pre občanov a podnikateľov.

Viac informácií o výzvach nájdete po ich vyhlásení TU.

Zdroj: MIRRI SR

Minister Peter Balík: Skvelá správa – pre Slovensko sme z eurofondov zachránili 700 miliónov eur

Podarilo sa skoro nemožné. Vďaka systémovým opatreniam úradníckej vlády sa čerpanie eurofondov výrazne zdynamizovalo a podarilo sa tak odvrátiť hrozbu prepadnutia stoviek miliónov eur z dobiehajúceho programového obdobia. Dnes o tom informoval minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Peter Balík.

„Pri našom nástupe do vlády v máji sme si povedali, že v prípade dočerpania starých eurofondov musíme byť realisti a aj verejnosť budeme objektívne informovať, že Slovensku reálne hrozí prepad určitej časti prostriedkov z dobiehajúceho obdobia. Túto sumu sme vyčíslili na 800 miliónov eur. Súčasne sme si však dali záväzok, že urobíme všetko pre to, aby sme čo najviac z tejto ohrozenej sumy zachránili,“ vyhlásil minister Peter Balík.

„Dnes už môžeme s istotou konštatovať, že máme pre Slovensko dobré správy. Hrozbu prepadu 800 miliónov eur sa nám podarilo zažehnať a vďaka úsiliu celej vlády a systému účinných opatrení je dnes v ohrození len zhruba 100 miliónov eur,“ dodal minister investícií. Táto suma predstavuje menej ako 1 % z celkovej eurofondovej alokácie, ktoré Slovensko dostalo na obdobie 2014 – 2020.

Na porovnanie, na konci predchádzajúceho programového obdobia 2007 – 2013 bolo nedočerpaných 2,4 % z celkovej alokácie. Toto percento nedočerpania sa pri uzatváraní operačných programov a z titulu nezrovnalostí vyšplhalo ku koncu roka 2022 na  6 % alokácie.

Minister Balík ďalej zdôraznil, že tento optimistický scenár sa podarí naplniť len za predpokladu, že aj nová vláda bude pokračovať v nastavených opatreniach, ktoré zaviedol úradnícky kabinet, vrátane špeciálnych eurofondových vlád.

Kým v máji malo Slovensko vyčerpaných 10,16 miliardy eur a čerpanie na úrovni 70,02 %, k 15. septembru bolo vyčerpaných už 11,31 miliardy eur (78,02 %). Nárast čerpania od 15. mája 2023 do 15. septembra 2023 predstavuje 1,16 mld. eur, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s nárastom čerpania pred nástupom úradníckej vlády – na porovnanie, za prvých necelých päť mesiacov tohto roka čerpanie narástlo o 550,14 mil. eur.

Dočerpanie starých eurofondov si dala úradnícka vláda Ľudovíta Ódora ako jednu z hlavných priorít do svojho programového vyhlásenia. Od júna sa každé dva týždne uskutočňujú špeciálne eurofondové vlády, kde sa vyhodnocuje stav čerpania. Zároveň ministri všetkých rezortov zodpovedných za čerpanie dostávajú konkrétne úlohy, ktoré sa plnia.

Minister Balík dnes zároveň informoval, že ministerstvo investícií navyšuje alokáciu, o ktorej rozhodujú priamo regióny prostredníctvom integrovaných územných investícií. K pôvodnej sume 2,16 miliardy eur MIRRI SR pridá ďalších takmer 214 miliónov.

„Úspech Slovenska stojí a padá na úspešnosti jednotlivých regiónov, aby všade mali ľudia kvalitný život, dobrú prácu a moderné služby. Preto sme z nových eurofondov z Programu Slovensko vyčlenili extra 2,16 miliardy eur, o ktorých si rozhodnú priamo regióny a použijú ich na svoje strategické investície. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Preto sme sa rozhodli, že obálku pre regióny navýšime z alokácie nášho ministerstva o viac ako 200 miliónov eur,“ zdôraznil minister investícií. „Verím, že náš príklad si osvoja aj iné rezorty a tiež posilnia alokáciu pre regióny a spoločne sa nám ju podarí zaokrúhliť aspoň na 2,5 miliardy eur,“ dodal minister Balík.

Zdroj: MIRRI SR

Posilňujeme regióny a eurofondovú obálku im navyšujeme o viac ako 200 miliónov eur

Záleží nám na silných a úspešných regiónoch, preto sme pre ne z nových eurofondov vyčlenili viac peňazí. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) presunulo celú svoju alokáciu priamo na regióny. K pôvodnej sume 2,13 miliardy eur určenej na integrované územné investície tak pridalo ďalších viac ako 213 miliónov eur.

„Úspech Slovenska stojí a padá na úspešnosti jednotlivých regiónov, aby všade mali ľudia kvalitný život, dobrú prácu a moderné služby. Preto sme z nových eurofondov z Programu Slovensko vyčlenili extra 2,13 miliardy eur, o ktorých si rozhodnú priamo regióny a použijú ich na svoje strategické investície. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Teraz sme sa rozhodli, že obálku pre regióny navýšime z alokácie nášho ministerstva o  ďalších viac ako 213 miliónov eur,“ uviedol minister investícií Peter Balík. O  navýšení eurofondov pre regióny rozhodol na dnešnom zasadnutí Monitorovací výbor Programu Slovensko 2021 – 2027.

„Zástupcovia z regiónov najlepšie vedia, čo potrebujú s podporou európskych zdrojov zlepšiť a aké sú ich hlavné priority. Pri tvorbe integrovaných územných stratégií sa zamerali na svoje priority, na ktoré môžu použiť peniaze z tejto špeciálnej eurofondovej obálky. Naše ministerstvo tak regiónom pomáha riešiť problémy a tiež zabezpečiť ich finančné krytie,“ uviedla štátna tajomníčka MIRRI SR pre regionálny rozvoj Barbora Lukáčová.

„Zo súčasných 16,9 % sme eurofondy pre regióny navýšili až na takmer 19 %. V regiónoch budú teda rozhodovať o vyše 2,3 miliarde eur. Veríme, že príklad nášho ministerstva si za svoj zoberú aj iné rezorty a spoločne sa nám podarí alokáciu pre regióny zaokrúhliť aspoň na 2,5 miliardy eur,“ dodal minister Balík.

Viac o systéme integrovaných územných investícií sa dočítate TU.

Zdroj: MIRRI SR

Viac peňazí z eurofondov pôjde priamo do samospráv a regiónov

Minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík na spoločnom rokovaní s vrcholnými predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únie miest Slovenska (ÚMS) a združenia krajov SK8 zhodnotil takmer päťmesačné pôsobenie úradníckej vlády. Minister zdôraznil potrebu, aby aj nastupujúca vláda pokračovala v posilňovaní kompetencií regiónov a samospráv a zabezpečila pre ne aj adekvátne finančné krytie.

„Od začiatku pozorne načúvame potrebám regiónov a spoločne sa snažíme riešiť ich problémy. Ministerstvo regionálneho rozvoja je tu pre regióny a samosprávy a máme spoločný cieľ – aby ľudia na Slovensku mali kvalitný život, dobrú prácu a moderné fungujúce služby. Tohto sme sa držali počas celého pôsobenia našej úradníckej vlády. Najlepším dôkazom je navýšenie eurofondov pre regióny o ďalších viac ako 200 miliónov eur,“ uviedol minister Balík.

„V nastavení eurofondov sme sa posunuli bližšie k regiónom a tiež v našej snahe znižovať rozdiely v úrovni rozvoja medzi regiónmi v prospech hospodárskej súdržnosti krajiny ako celku. Samospráva spravuje, stará sa o rozvoj územia a jej obyvateľov, a k tomu patrí aj adekvátna miera decentralizácie eurofondov. Takýto krok už MIRRI SR podniklo a majú ho nasledovať ďalšie rezorty. Dôležitý je rovnaký prístup k regionálnym eurofondom pre všetky, veľké aj malé miestne samosprávy,“ povedal predseda ZMOS Jozef Božik.

„Spolupráca so zástupcami poverenej vlády na MIRRI SR bola konštruktívna a veľa vecí sa pohlo vpred správnym smerom, aj napriek faktu, že úradnícka vláda má len obmedzený mandát z hľadiska kompetencií i času. Pre efektívne čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov je potrebné rozdeliť ich do regiónov, keďže práve tie vedia, kam ich nasmerovať z hľadiska rozvoja územia. Centralizmus žiadnej oblasti neprospieva. Som rád, že poverení predstavitelia MIRRI SR zastávajú rovnaký názor a že za pár mesiacov vo funkcii sa im podarilo navýšiť alokáciu pre regióny,“ povedal trnavský župan a predseda SK8 Jozef Viskupič.

Z nových eurofondov mali regióny vôbec po prvý raz rozhodovať o sume vo výške 2,14 miliardy eur. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) sa rozhodlo pre regióny uvoľniť navyše ďalších 213 miliónov eur priamo zo zdrojov ministerstva.

„Z pôvodných 16,9 % sme eurofondy pre regióny navýšili až na takmer 19 % z celkovej alokácie Programu Slovensko. Regióny teda budú prostredníctvom mechanizmu integrovaných územných investícií (IÚI) rozhodovať o vyše 2,3 miliarde eur, ktorú môžu použiť na strategické investície podľa vlastných potrieb a priorít. Zároveň sa snažíme presvedčiť aj ďalšie rezorty, aby časť svojej alokácie presunuli do kompetencie regiónov. Tento princíp dlhé roky úspešne funguje v Poľsku aj Česku a prináša skvelé výsledky. Konečne ho zavádzame aj u nás,“ uviedol minister Balík.

„Oceňujeme, že súčasné vedenie MIRRI začalo riešiť podporu znižovania regionálnych rozdielov a podporu rozvoja regiónov najmä v praxi. Veríme, že tým, že presunulo svoju alokáciu na regióny, inšpiruje aj ostatné rezorty. Sektorový prístup je to, čo efektivite využívania európskych fondov najviac škodí. Táto zmena preniesla na samosprávy zodpovednosť, ale súčasne im dala príležitosť rozhodovať v záujme územia,“ uviedla výkonná viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková.

MIRRI SR za takmer 5 mesiacov výrazne posilnilo aktivity v oblasti regionálneho rozvoja, ktorý zastrešila štátna tajomníčka Barbora Lukáčová. „Pre nás bolo kľúčové zlepšiť partnerstvo so samosprávami – navštevovať regióny, načúvať ich potrebám a  pomáhať im s prioritizáciou. Naším cieľom je tiež konzultovať pripravované výzvy a ich vyhlasovanie v čase, keď to partneri naozaj potrebujú,“ povedala Lukáčová.

Vláda Ľudovíta Ódora si dala medzi hlavné priority do svojho programového vyhlásenia dočerpať staré eurofondy a čo najviac eliminovať riziko ich prepadnutia. Z pôvodne odhadovanej sumy 800 miliónov eur, ktorej reálne hrozilo prepadnutie, sa napokon podarilo ohrozené eurofondy okresať na 100 miliónov eur. „Je to náš spoločný úspech a dôkaz efektívnej spolupráce vlády, ministerstiev, samospráv i ďalších prijímateľov,“ podčiarkol minister Balík.

Podarilo sa tiež úspešne naštartovať nové programové obdobie. Z Programu Slovensko je doteraz vyhlásených 20 výziev za takmer miliardu eur. Sedem z nich vyhlásilo MIRRI SR ako riadiaci orgán Programu Slovensko. V rámci nových výziev bolo predložených už 457 žiadostí o nenávratný finančný príspevok.

V spolupráci s Úradom vlády SR pripravilo MIRRI SR dve tzv. „biele knihy“, v ktorých navrhlo „desatoro pre zlepšenie využívania eurofondov“ a cestovnú mapu pre prípravu komplexnej reformy verejnej správy so zameraním na pokračovanie decentralizácie.

„Najdôležitejšie je mať nastavenú dlhodobú stratégiu na úrovni štátu a regiónov. Treba využívať integrované územné investície, mať nastavenú kvalitnú prípravu projektov, ale tiež znížiť náročnosť verejného obstarávania. Musíme vedieť, kam sa chceme uberať a podľa toho investovať nielen eurofondy, ale aj ďalšie financie do strategických oblastí. V prospech Slovenska, v prospech miest a obcí, v prospech občanov,“ uzavrel minister Balík.

Zdroj: MIRRI SR

Nová dopytová výzva z Programu Slovensko je zameraná na zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo dopytovo-orientovanú výzvu „Zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy“ v objeme takmer 13,8 miliónov eur z Programu Slovensko 2021 – 2027 z opatrenia 1.2.1. Podpora v oblasti informatizácie a digitálnej transformácie.

Primárnym cieľom výzvy „Zvýšenie dostupnosti systémov verejnej správy“ je prostredníctvom nenávratného finančného príspevku zvýšiť dostupnosť informačných systémov verejnej správy.

Pri zvýšení dostupnosti informačných systémov verejnej správy (ISVS) pôjde prioritne o použitie služieb verejnej alebo privátnej časti vládneho cloudu. Toto je možné vďaka použitiu verejne dostupných technológií, ktoré zaručujú hore-uvedenú dostupnosť. Spomínanú vyššiu dostupnosť ISVS dosiahneme aj vďaka:

• predpripraveného dizajnu verejne dostupných cloudových služieb poskytovateľa, ktorý nám ponúka automaticky zálohované služby, ponúkané v rôznych leveloch vysokej dostupnosti, ktoré sú na výber pri takmer každej službe,
• automatizácií procesov pri havarijných stavoch, poskytujúcich rôzne možnosti obnovenia záloh ISVS,
• automatizácii ponúkaných služieb verejných poskytovateľov cloudových služieb, ktoré sú na trhu dlho a zároveň sú dostupné pre širokú verejnosť, je možné vyžiadať si služby a tie sú doručené na počkanie hneď po schválení, elasticite ponúkaných služieb verejných cloudových poskytovateľov. Toto sa dá taktiež automatizovať na základe nastavených spúšťačov, kedy je zvýšenie kapacity služby dostupné (a platené), len počas zvýšeného dopytu a v čase, keď je dopyt nízky, sa služby znova prispôsobia a znížia svoju spotrebu hardvérových zdrojov. So statickými zdrojmi hardvéru je tento limit statický a po dosiahnutí maximálneho počtu pripojení sa služba stáva nedostupnou,

• architektúre postavenej na technológii verejne dostupných cloudových poskytovateľov, ktorí ročne investujú nemalé zdroje do zabezpečenia svojich globálne poskytovaných služieb. Zvyšovaním bezpečnosti znižujú riziko úspešnosti hackerských útokov a tým zvyšujú dostupnosť ponúkaných služieb.

Výstupom projektov bude riešenie, ktoré celkovo zlepší prevádzku ISVS tak, aby sa dosiahla vyššia dostupnosť pomocou viacerých aspektov. Možným riešením je hybridné prostredie zložené z privátnej aj verejnej časti vládneho cloudu.

V rámci tejto výzvy sú oprávnenými žiadateľmi subjekty verejnej správy, ktoré sú bližšie špecifikované vo výzve.

Viac informácií o výzve nájdete tu:

https://www.eurofondy.gov.sk/vyzvy/vyzvy-program-slovensko/

Zdroj: MIRRI SR

Slávnostné otvorenie prvého Asistenčného centra NSK v meste Nové Zámky pre obce a mestá okresu Nové Zámky

Dňa 27. júna 2023 Nitriansky samosprávny kraj v spolupráci s našou Regionálnou rozvojovou agentúrou NOVOZÁMOCKO otvoril svoje prvé Asistenčné centrum NSK v Nitrianskom kraji, ktorého hlavnou úlohou bude poskytovať predstaviteľom samospráv v okrese Nové Zámky poradenstvo, konzultácie, spracovanie žiadostí a následne implementácie projektov v rámci Integrovaných územných investícií, ktoré budú financované z teritoriálnej alokácie Nitrianskeho samosprávneho kraja z Programu Slovensko 2021 - 2027. V mene agentúry ďakujem všetkým zástupcom obcí a vedeniu mesta Nové Zámky za účasť na tomto slávnostnom akte.

https://www.facebook.com/NitrianskySamospravnyKraj  PRVÁ KAMENNÁ KANCELÁRIA OTVORENÁ

Zápisnica z prieskumu trhu

8.      Zoznam oslovených potenciálnych uchádzačov/subjektov:

9.      Zoznam predložených ponúk:

10.    Vyhodnotenie náležitosti ponuky

11.    Vyhodnotenie splnenia podmienok účasti:

Poznámky k splneniu podmienok účasti:

Verejný obstarávateľ si overil na portáli UVO v registri osôb so zákazom, že uchádzač, ktorý sa umiestnil ako prvý v poradí nemá zákaz účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods.1 písm. f) zákona o VO.  

12.    Zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia 

Neuplatňuje sa.

13.    Vyhodnotenie ponúk 

Vzhľadom k skutočnosti, že ani jedna z predložených ponúk nepresiahla sumu stanovenú pre zákazku s nízkou hodnotou, verejný obstarávateľ postupuje v súlade s bodom 18 Výzvy na predkladanie ponúk a uzatvorí zmluvu s uchádzačom, ktorý splnil požadované náležitosti ponuky a podmienky účasti a ponúkol za predmet zákazky najnižšiu cenu.

 14. Identifikácia vybraného dodávateľa/zhotoviteľa/poskytovateľa:

thermstav s.r.o., Orechová 113/31, 930 02 Orechová Potôň, IČO: 44215002

15. Konečná zmluvná cena: 49 111,10 EUR bez DPH 

16. Miesto a dátum vyhodnotenia predložených ponúk: 

*Vyhlasujem, že v súvislosti s vyhodnotením zákazky spĺňam podmienku nezaujatosti vo vzťahu k potenciálnym dodávateľom a potvrdzujem, že uvedené údaje sú pravdivé.

Prílohy:                                                                                            

Nové eurofondy sú spustené – z Programu Slovensko vyhlásime ešte v tomto roku až 138 výziev za 5,8 miliardy eur

Spúšťame nové eurofondy. Dnes po prvýkrát zasadol Monitorovací výbor pre Program Slovensko, v ktorom sú zástupcovia ministerstva investícií a ďalších rezortov, Európskej komisie, samospráv, zamestnávateľov, odborov, akademického sektora a mimovládneho sektora. V roku 2023 plánujú Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) a sprostredkovateľské orgány vyhlásiť z Programu Slovensko výzvy za 5,8 miliardy eur, čo je až 46 % z celkového balíka nových eurofondov.

„Po schválení Programu Slovensko v novembri minulého roka sme teraz spravili ďalší dôležitý krok, aby sme začali využívať takmer 13 miliardový balík nových eurofondov. Monitorovací výbor pre Program Slovensko bol dnes informovaný o harmonograme plánovaných výziev na rok 2023 a prvé výzvy vyhlásime už v tomto štvrťroku – pôjdu na podporu základných škôl, na rekonštrukcie ciest, na podporu zamestnanosti, ale aj na ochranu prírody a obnoviteľné zdroje energie. Celkovo vyhlásime ešte tento rok 138 výziev za 5,8 miliardy eur,“ povedala Remišová s tým, že to predstavuje až 46 % prostriedkov z celkového balíka Programu Slovensko.

„Pripravili sme a spustili najväčšiu reformu eurofondov v histórii Slovenska a do eurofondov sme zaviedli profesionálne riadenie a poriadok. Čerpanie naplno rozbehneme hneď na začiatku, aby sa nestalo to, čo v minulosti. Keď sme v marci 2020 preberali eurofondy po vládach Smeru, po viac ako šiestich rokoch programového obdobia nebola vyčerpaná ešte ani len tretina z celkového balíka. Toto sa už nesmie opakovať,“ zdôraznila ministerka investícií. S Programom Slovensko prichádzajú radikálne zjednodušenia a odbúranie byrokracie, ako aj transparentnosť celého procesu. Namiesto šiestich operačných programov je len jeden, s jednotnými pravidlami, jednou metodikou a lepšou kontrolu verejného obstarávania.

V  roku 2023 vyhlásime z Programu Slovensko spolu až 138 výziev v celkovej sume viac ako 5,8 miliardy eur zo zdrojov EÚ.

„Eurofondy už neraz ukázali svoju silu a možnosti, ako môžu pomôcť Slovensku. Vďaka tomu, že sa nám v Bruseli podarilo presadiť presun jednej miliardy eur na boj s pandémiou, sme ochránili desaťtisíce pracovných miest a zamestnanosť máme na úrovni ako pred vypuknutím koronakrízy. Aj nové eurofondy využijeme vo veľkom na to, aby ľudia na Slovensku mali dobrú prácu a vyššie platy, aby obyvatelia všetkých regiónov mali služby na európskej úrovni. Preto už v tomto roku budú pre sociálnu oblasť vyhlásené výzvy v objeme 1,8 miliardy eur,“ uviedla Remišová. Z Programu Slovensko podporíme napríklad projekty na pomoc uchádzačom o prácu, prevenciu a poradenstvo pre obete násilia, terénu sociálnu prácu či na budovanie a modernizáciu základných škôl. „Nedostatok miest pre deti v základných školách je dlhodobo problém najmä vo väčších mestách, kam ľudia dochádzajú za prácou. Už v dobiehajúcom programovom období sme z nášho regionálneho programu obnovili vyše 600 základných škôl po celom Slovensku, vďaka čomu pribudli desaťtisíce nových miest pre deti. Budeme v tom pokračovať aj z nových eurofondov. Naše deti si zaslúžia kvalitné školy a dobré vzdelanie a rodičia zasa také služby od štátu, aby mohli skĺbiť svoj rodinný a  pracovný život a nemuseli sa trápiť tým, či im deti zoberú do školy či škôlky. Takto má vyzerať moderná prorodinná politika.“

Takmer 2,5 miliardy eur vo výzvach v roku 2023 investujeme do životného prostredia, ochrany prírody a obnoviteľných zdrojov energie. „Agresia Ruska proti Ukrajine vyvolala tiež energetickú krízu. Aby sme ochránili našu krajinu a ľudí, musíme zaistiť tiež energetickú bezpečnosť Slovenska. Aj na to využijeme nové eurofondy, ktoré v prvých výzvach pôjdu na zatepľovanie bytových domov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, zeleň v mestách a obciach, čističky odpadových vôd či na budovanie vodovodov a kanalizácií tam, kde stále chýbajú. Veľký dôraz sme kládli na sanáciu environmentálnych záťaží a toxických skládok, ktoré zamorujú našu krajinu už celé desaťročia. Ľudia na Slovensku si zaslúžia zdravý život a nie nejaké trojuholníky smrti,“ zdôraznila ministerka. „Je veľkým úspechom, že sa nám podarilo presadiť, aby Slovensko mohlo ešte aj z nového balíka eurofondov riešiť investičné dlhy minulosti, pred ktorými bývalé garnitúry zatvárali oči,” doplnila.

Ďalšou oblasťou, kam pôjdu nové eurofondy, je veda, výskum, vzdelávanie a inovácie. Výzvy v tomto roku budú v celkovej sume 1,1 miliardy eur. „Veda a výskum to majú na Slovensku ťažké. Pre chyby a podvody krachol za vlády Smeru celý operačný program určený na podporu vedy a výskumu a musel byť zlúčený s programom dopravy a výstavby. Preto je pre nás teraz táto oblasť nesmierne dôležitá. Investície do výskumu a inovácií prinesú ľuďom na Slovensku lepšie pracovné miesta. Úspech našej krajine v budúcnosti už nezaistí rozdávanie dávok, ale lepšia práca pre ľudí v nových dynamických odvetviach, v ktorých budú mať ľudia aj dobré platy. Z nových eurofondov podporíme špičkových vedcov, aby neodchádzali do cudziny, ale mali kvalitné podmienky pre svoju prácu tu, na Slovensku. Tiež podporíme odborné vzdelávanie na stredných školách, aby žiaci získali prax a potom si našli ľahšie prácu. Z eurofondov ďalej podporíme výskumné nemocnice, inovatívne podniky a podnikateľov, ale aj rozvoj digitálnych služieb štátu pre občanov,“ vymenovala vicepremiérka Remišová.

„Jednou zo slabín rýchlejšieho rozvoja našich regiónov sú cesty. Ešte stále máme vyše 4 000 kilometrov regionálnych ciest v zlom stave, čo predstavuje obrovskú brzdu pre rozvoj miestnej ekonomiky. V Bruseli sa nám podarilo presadiť, a nebolo to vôbec ľahké, že nové eurofondy budeme môcť využiť aj na riešenie tohto problému, ktorý bol desaťročia na okraji záujmu bývalých vlád. Preto v roku 2023 vyhlásime výzvy za 491 miliónov eur zamerané na rekonštrukciu a modernizáciu ciest všetkých kategórií, železnice, na rozvoj mestskej hromadnej dopravy aj budovanie cyklotrás. Lebo moderná krajina je krajina s kvalitnou a spoľahlivou dopravnou infraštruktúrou.“

Za najväčšou reformou eurofondov sú vyše dva roky tvrdej práce expertov na ministerstve investícií. Do prípravy nového programového obdobia MIRRI SR zapojilo všetkých kľúčových partnerov – od ostatných rezortov, samospráv, zamestnávateľov, sociálnych a ekonomických partnerov, až po akademickú obec aj mimovládny sektor.

„Nové eurofondy a Program Slovensko znamenajú pre našu krajinu možno poslednú takúto veľkú príležitosť, ako sa skokovo posunúť vpred. Som presvedčená, že vďaka kvalitnému investičnému plánu na nasledujúce roky túto šancu naplno využijeme. Iba spoločne môžeme tvoriť lepšie Slovensko, kde sa bude ľuďom dobre žiť v zdravej a úspešnej krajine,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Príklady oblastí, do ktorých budú v roku 2023 smerovať výzvy z Programu Slovensko:

SOCIÁLNA OBLASŤ: 1,8 mld. eur

• budovanie a modernizácia základných škôl – 53 mil. eur
• pomoc pri hľadaní pracovného miesta a zamestnanosť – 376 mil. eur
• terénna sociálna práca – 99 mil. eur
• výchovné poradenstvo na školách a prevencia – 14 mil. eur
• starostlivosť komunitného typu – 89 mil. eur

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE: 2,5 mld. eur

• zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a obnoviteľné zdroje energie – 620 mil. eur
• verejná zeleň v mestách a obciach – 9 mil. eur
• kanalizácie, vodovody, čističky odpadových vôd – 241 mil. eur
• odstránenie envirozáťaží a skládok – 240 mil. eur

VZDELÁVANIE, VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE: 1,1 mld. eur

• digitálne služby štátu – 26 mil. eur
• vybavenia stredných odborných škôl a prepojenie s praxou – 46 mil. eur
• výskumné nemocnice – 199 mil. eur
• podpora podnikov a zavádzania inovácií – 69 mil. eur

DOPRAVA: 491 mil. eur

• cesty I., II., III. triedy – 282 mil. eur
• železnice – 136 mil. eur
• mestská hromadná doprava – 37 mil. eur
• cyklotrasy – 20 mil. eur

KVALITNÉ VEREJNÉ SLUŽBY: 12,4 mil. eur

• podpora samospráv a mimovládnych organizácií – 27 mil. eur
• projekty na podporu demokracie a občiansku spoločnosť – spolu 4 mil. eur

Kompletný harmonogram plánovaných výziev na rok 2023 nájdete tu:

https://www.eurofondy.gov.sk/vyzvy/

Rozbiehame nový program Interreg s Maďarskom, 50 miliónov z prvej výzvy pôjde na ochranu prírody, pamiatok a kultúru

Budujeme dobré vzťahy s našimi susedmi. V novom programovom období rozbiehame ďalší program cezhraničnej spolupráce Interreg s Maďarskom. Prvých 50 miliónov eur pôjde na ochranu prírody a miestneho dedičstva v prihraničných oblastiach Slovenska a Maďarska.

„Užitočným a osvedčeným nástrojom, ktorý pomáha zlepšovať susedské vzťahy Slovenska s okolitými krajinami, sú eurofondové programy Interreg. Už v apríli bude vyhlásená prvá výzva z programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom, z ktorej podporíme projekty na ochranu prírodného bohatstva v pohraničí, zelené riešenia či ochranu kultúrneho dedičstva. Ľudia na oboch stranách hranice majú spoločné nielen dejiny, tradície a kultúru, ale aj zodpovednosť za ich zachovanie pre ďalšie generácie. Tomu pomôžu financie z celkového 161-miliónového rozpočtu programu Interreg Maďarsko-Slovensko,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

V prvej výzve, ktorá bude z programu Interreg HU-SK vypísaná v apríli, bude až 50 miliónov eur. Záujemcovia môžu z tohto balíka získať nenávratný finančný príspevok napríklad na obnovu lesov a výsadbu stromov, výstavbu zelených stien a striech, na obnovu parkov alebo na projekty ochrany a propagácie miestnych pamiatok a  kultúrneho dedičstva.

Harmonogram výziev programu cezhraničnej spolupráce s Maďarskom na celé nové programové obdobie je dostupný tu.

„Program Interreg s Maďarskom pomáha spájať ľudí v pohraničí. Symbolickým potvrdením tejto dôležitej úlohy sú štyri cezhraničné mosty, ktorých výstavbu sme podporili vďaka programu v dobiehajúcom programovom období. Tri cestné mosty cez rieku Ipeľ a cyklomost cez rieku Dunaj uľahčia život ľuďom na obidvoch stranách hranice, podporia aj miestnu ekonomiku a rozvoj turizmu,“ uviedla ministerka Remišová. V starom programovom období sa vďaka cezhraničnej spolupráci Slovenska a Maďarska podarilo tiež napríklad vybudovať a zmodernizovať 754 km cyklistických ciest a turistických chodníkov, zrekonštruovať kaštieľ v Želiezovciach či obnoviť park Kerta v Michalovciach.

Na nové programové obdobie je okrem programu Interreg HU-SK (161 miliónov eur) schválený už aj program Interreg PL-SK s rozpočtom 130 miliónov eur a Interreg SK-CZ s rozpočtom 107 miliónov eur. Na program Interreg SK-AT pôjde 69 miliónov eur a program Interreg NEXT, do ktorého je zapojená aj Ukrajina, má vyčlenených 73 miliónov eur.

„Sme medzi prvými šiestimi krajinami EÚ, ktoré majú kompletne schválené programovanie na nové obdobie, a tak už môžeme začať vypisovať výzvy z nových eurofondov, vrátane programov cezhraničnej spolupráce. Prvé tri výzvy už boli vypísané z programu Interreg s Poľskom, výzva v spolupráci s Maďarskom tak bude ďalšia v poradí. Okrem toho tiež v najbližších týždňoch vypíšeme aj výzvy z hlavného eurofondového balíka v Programe Slovensko. Vďaka najväčšej reforme eurofondov v histórii Slovenska, ktorú sme presadili, sú nové eurofondy pripravené pomáhať rýchlo a účinne tam, kde to naša krajina potrebuje. Bez zbytočnej byrokracie a hlavne bez korupcie,” dodala vicepremiérka Remišová.

Pomáhame rodinám – z eurofondov dostane vyše 150 000 žiakov digitálny príspevok

Pomáhame rodinám a podporujeme prístup detí k modernému vzdelávaniu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) pod vedením vicepremiérky Veroniky Remišovej spúšťa novú schému podpory pre rodiny so školopovinnými deťmi. Vybrané skupiny žiakov základných a stredných škôl dostanú jednorazový digitálny príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Spoločný projekt MIRRI SR a Digitálnej koalície je určený pre 152 000 školákov.  

„Sľúbila som, že spravíme poriadok v eurofondoch a budeme ich využívať zmysluplne na projekty, ktoré pomôžu ľuďom a Slovensku. Sľuby plníme. Z eurofondov spúšťame po prvýkrát unikátnu schému podpory žiakov základných a stredných škôl. Vďaka novému projektu Digitálny žiak dostane až 152 000 školákov príspevok na nákup výpočtovej techniky, ktoré potrebujú pri svojom vzdelávaní. V minulosti išli peniaze určené na digitalizáciu oligarchom na predražené IT projekty, my z eurofondov pomáhame rodinám a investujeme peniaze do zručností a budúcnosti detí na Slovensku,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.

„Dnešné deti musia pri vyučovaní aj pri domácich úlohách čoraz viac využívať digitálne zariadenia – hybridná forma vzdelávania sa za uplynulé roky stala úplne bežnou súčasťou ich života. Lenže desaťtisíce školákov nemajú pre to zodpovedajúce digitálne zručnosti a mnohí dokonca ani počítač či notebook. Tento problém potvrdzujú aj výsledky testovania Monitor 9 a IT Fitness Testu, v ktorých sa žiaci základných a stredných škôl za uplynulé dva roky, kedy boli z veľkej časti odkázaní na online vyučovanie, zhoršili. Digitálne zručnosti sú už dnes základným predpokladom, aby mladí ľudia boli úspešní a našli si po škole prácu, keďže práca s počítačom a rôznymi programami sa vyžaduje aj v tých najbežnejších povolaniach. V EÚ používa počítač pri práci až 87 % všetkých pracovníkov. Z tohto dôvodu prichádzame s projektom Digitálny žiak, vďaka ktorému sa aj žiaci z chudobnejších rodín budú môcť plnohodnotne zapojiť nielen do vyučovania, ale aj do bežného života dnešnej digitálnej doby,“ uviedla ministerka informatizácie Remišová.

Ministerstvo investícií v spolupráci s Digitálnou koalíciou – Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR spúšťa národný projekt „Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak)“, v rámci ktorého dostanú vybrané skupiny žiakov jednorazový príspevok 350 eur na nákup notebooku alebo tabletu s klávesnicou. Ide o jednoduchú poukážkovú schému, vďaka ktorej si budú môcť žiaci zaobstarať presne také zariadenie, ktoré najviac vyhovuje ich potrebám.

„Digitálne zručnosti sa čoskoro stanú nevyhnutnou súčasťou našich životov. Až 65 % detí, ktoré dnes študujú na základných školách po získaní vysokoškolského titulu nastúpi na pracovné miesta, ktoré ešte neexistujú. Stav digitálnej vybavenosti jednotlivých domácností v rámci Slovenska sa zásadne líši. Dostupnosť digitálnych zariadení nielen v školskom, no i domácom prostredí vytvára predpoklad na kvalitnejšie a digitálne inkluzívne vzdelávanie, ktoré umožňuje plne rozvinúť potenciál žiakov. Primárnym cieľom projektu Digitálny žiak je vyrovnať štartovacie pozície, zvýšiť dostupnosť digitálnych zariadení a podporiť rovný prístup vo vzdelávaní medzi žiakmi, a to bez ohľadu na to, z akého socio-ekonomického prostredia pochádzajú. Aj vďaka tejto pomoci budú žiaci schopní študovať plnohodnotne i z domu, a tiež rozvíjať svoje digitálne zručnosti, a teda uspieť v digitálnej dobe,“ doplnil predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský.

Príspevok v rámci projektu Digitálny žiak je určený pre žiakov základných a stredných škôl pochádzajúcich zo sociálne slabšieho prostredia a z domácností, ktoré neprekračujú 60 % mediánu príjmu. Podľa analýzy MIRRI SR o digitálnej chudobe na Slovensku sú nedostatkom financií na kúpu hardvéru alebo nízkou úrovňou digitálnych zručností ohrozené najmä nízkopríjmové domácnosti s deťmi.

Nárok na príspevok majú aj všetci terajší prváci na stredných školách. Súčasní prváci na stredných odborných školách a štvorročných gymnáziách dosahujú slabšie študijné výsledky, čo ukázali výsledky Monitoru 9 aj IT Fitness Testu. Sú to žiaci, ktorí sa dva roky učili dištančne, čo sa odrazilo na ich výsledkoch aj na úrovni ich digitálnych zručností. Preto sa aj všetci prváci na stredných školách, bez ohľadu na ich ekonomickú situáciu, zaradili medzi žiakov, ktorí sa môžu uchádzať o digitálny príspevok. Študenti na odborných školách tiež väčšinou potrebujú výkonnejší počítač, ktorý zvládne aj náročnejšie špeciálne programy a digitálny príspevok bude preto pre nich veľkou pomocou.

Výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií a stredných škôl s osemročným vzdelávacím programom ukázali pokles úspešnosti žiakov. Kým v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli v matematike priemernú úspešnosť 63,1 %, v roku 2022 to bolo 53,2 %. Pokles úspešnosti bol aj v rámci slovenského jazyka a literatúry – v roku 2019 testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 %, kým v roku 2022 to bolo 59,1 %. Pokles úspešnosti žiakov vo všetkých vekových kategóriách preukázal tiež IT Fitness test – konkrétne výsledky žiakov boli v roku 2022 v porovnaní s rokom 2019 horšie o 14 percentuálnych bodov.

„Digitálny príspevok môže dostať spolu približne 152 000 žiakov základných a stredných škôl – digitálnym žiakom sa teda bude môcť stať takmer každý štvrtý žiak stredných škôl a každý piaty na základných školách. Je to ďalšia pomoc, ktorú prinášame pre rodiny a deti v čase krízy. Za bývalej vlády Slovensko z eurofondov určených na digitalizáciu prišlo pre chyby a podvody o desiatky miliónov eur. Toky, ktorými v minulosti tiekli eurofondy k oligarchom, sme stopli a pomoc ide teraz výlučne do tých oblastí, kde to pomôže ľuďom a našej krajine,“ zdôraznila vicepremiérka Remišová.

O možnostiach, ako získať príspevok, dostanú žiaci a ich zákonní zástupcovia informácie prostredníctvom Digitálnej koalície, ktorá na projekte spolupracuje s vyše 3 500 školami z celého Slovenska. Všetky informácie o projekte sú dostupné na oficiálnej webovej stránke www.digitalnyziak.sk. K dispozícii sú zároveň aj pracovníci call centra na telefónnom čísle 02/32 28 44 66.

Príspevky sa začnú žiakom poskytovať v priebehu roka. Prví na rad prídu prváci na stredných školách, ktorým má byť príspevok doručený ešte v tomto školskom roku. Národný projekt v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, ktorú má na starosti MIRRI SR a slúži na digitalizáciu Slovenska.

„Ak má byť digitálna transformácia Slovenska úspešná, musí byť spravodlivá a k jej výhodám musia mať rovný prístup všetci. Cieľom tohto nášho odvážneho projektu je, aby všetci žiaci a študenti boli pripravení na digitálnu dobu a aby sa mohli úspešne uplatniť pri ďalšom štúdiu alebo v zamestnaní. Spoločne tvoríme úspešné Slovensko, kde ľudia vo všetkých regiónoch budú mať dobrú prácu a európsku kvalitu života,“ dodala vicepremiérka Remišová.

Povedali o projekte:

Predseda SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič: „Ambíciou žúp je neustále zvyšovať kvalitu vzdelávania na stredných školách, ktoré sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti. Aj to je dôvod, prečo sme sa projekt Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Digitálnej koalície rozhodli podporiť a propagovať. Verím, že prinesie, jednak zvýšenie digitalizácie, ale najmä vytvorenie lepších podmienok štúdia pre všetkých študentov bez rozdielu. Zástupcovia združenia samosprávnych krajov SK8 budú plne súčinní pri osvete či cielenej informovanosti o tomto projekte na školách, ktorý môže posunúť naše školstvo o krok vpred.“

Prezident Asociácie stredných odborných škôl SR Felix Dömény: „Digitálny žiak predstavuje začiatok cesty za lepším školstvom. Ide o veľkú príležitosť pre nás všetkých – pre rodičov, aby vybavili svoje deti potrebnou digitálnou technikou, pre žiakov, aby získali potrebné digitálne zručnosti a pre školy, aby dokázali plne rozvinúť potenciál všetkých svojich žiakov.“

Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková: „Národný projekt Digitálny príspevok pre žiakov SR (Digitálny žiak) vnímam ako úspešný výsledok rokovaní aj so Združením základných škôl Slovenska. Zvlášť v čase príprav kurikulárnych zmien je dôležité zabezpečiť všetkým žiakom základných škôl prístup k informačno-komunikačným technológiám. V rodinách, kde rodič nemôže finančne pokryť náklady na nákup digitálnych technológií, prispeje tento projekt finančnou pomocou. Verím, že vďaka tejto, aj keď len jednorazovej pomoci, sa posunieme ku kvalitnejším digitálnym zručnostiam našich žiakov, a tak im umožníme lepšie uplatnenie na európskom trhu práce.“

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero: „Digitalizácia je pre žiakov z marginalizovaných rómskych komunít novou cestou, ktorá im otvára brány z kruhu generačnej chudoby. Práca s digitálnymi technológiami je v dnešnej dobe nevyhnutnosťou, a preto verím, že digitálny príspevok bude prostriedkom, ktorý dopomôže k vyššej vzdelanostnej úrovni a zamestnateľnosti ľudí z MRK. Aj pri tomto národnom projekte bude potrebná spolupráca rodín, škôl a prijímateľa národného projektu, aby došlo k maximálne efektívnej miere implementácie.“

Všetky potrebné informácie nájdete na: www.digitalnyziak.sk.

Štátny tajomník Velič: Najmenej rozvinutým regiónom tento rok pomôžeme výzvami za viac ako 12 miliónov eur

Lepší život ľudí a služby na európskej úrovni vo všetkých regiónoch Slovenska sú našimi prioritami. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlási tento rok pre najmenej rozvinuté okresy 20 výziev za viac ako 12 miliónov eur. Prvé výzvy vyhlásené v marci sú určené pre okresy Kežmarok, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Trebišov, Snina, Levoča, Stropkov, Stará Ľubovňa, Rožňava, Svidník, Vranov nad Topľou, Lučenec, Sabinov a Sobrance. Výzvy pre zvyšných päť najmenej rozvinutých okresov sú plánované na apríl.

„Najmenej rozvinuté okresy, kde je život ľudí v mnohých ohľadoch zložitejší ako inde, potrebujú špeciálny systém podpory. Práve preto týmto regiónom venujeme osobitnú pozornosť. V roku 2023 pre 20 týchto okresov vyhlásime výzvy za viac ako 12 miliónov eur. Z regionálnych príspevkov podporíme projekty, ktoré prinesú do regiónov nové pracovné miesta, a to aj pre znevýhodnených uchádzačov o prácu, pomôžu rozvíjať lokálne služby, ekonomiku, cestovný ruch či odborné vzdelávanie a regionálne školstvo,“ uviedol štátny tajomník MIRRI SR pre regionálny rozvoj Dušan Velič.

Žiadať o podporu vo výzvach môžu nielen kraje a obce z najmenej rozvinutých regiónov, ale napríklad aj miestne sociálne podniky, organizácie zriadené samosprávou, občianske združenia, školy, podnikateľské subjekty, náboženské spoločnosti a ďalší.

„Vyrovnávanie regionálnych rozdielov je pre nás dôležitou témou. Našou snahou je znížiť investičný dlh v obciach, ktoré boli v minulosti dlhé roky na chvoste záujmu bývalých vlád. Okrem toho, že sme zmenou zákona o regionálnom rozvoji nastavili transparentné a férové pravidlá, pomáhame žiadateľom o regionálny príspevok aj ďalšími konkrétnymi krokmi. Pre žiadateľov sme napríklad pripravili príručku, ktorá im krok po kroku pomôže vypracovať žiadosť o poskytnutie regionálneho príspevku bez zbytočných chýb a komplikácií,“ povedal Velič.

Záujemcovia nájdu príručku na webstránke Podpora najmenej rozvinutých okresov.

Viac podrobností o vyhlásených výzvach pre najmenej rozvinuté okresy na rok 2023 možno nájsť na webstránke venovanej Podpore najmenej rozvinutých regiónov, a to v zozname vyhlásených výziev, ktorý sa priebežne aktualizuje.

Z regionálnych príspevkov sme vlani podporili 243 projektov. Na pomoc malým podnikateľom, cestovnému ruchu a lepšie služby pre ľudí sa rozdelilo spolu 17,5 milióna eur. „Dôležitosť a efektívnosť regionálnych príspevkov potvrdzuje aj fakt, že za uplynulé tri roky poznačené súbehom viacerých kríz, sme pomohli v týchto okresoch vytvoriť viac ako tisíc nových a dlhodobo udržateľných pracovných miest. Pre regióny, kde nie sú veľkí investori a každé pracovné miesto tam má cenu zlata, je to veľká pomoc,” konštatoval Velič.

Prehľad vyhlásených výziev na regionálne príspevky pre NRO

Vicepremiérka Remišová vyzýva prijímateľov zazmluvnených eurofondových projektov, aby čo najrýchlejšie predkladali žiadosti o platby a projekty dokončili do konca roka

Prijímateľom eurofondov z dobiehajúceho programového obdobia zostáva už len 10 mesiacov na to, aby dokončili svoje projekty. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zverejnilo aktuálny zoznam zazmluvnených projektov, ktoré sú ešte stále v štádiu realizácie. Zoznam bude MIRRI SR aktualizovať každý mesiac.

„Máme za sebou náročné obdobie, v ktorom sme čelili súbehu troch veľkých globálnych kríz, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili aj realizáciu eurofondových projektov. Napriek tomu sa nám podarilo splniť to, čo som si predsavzala pri nástupe na čelo ministerstva investícií – zásadne zlepšiť a zefektívniť čerpanie eurofondov a očistiť ich od korupcie a zbytočnej byrokracie. V eurofondoch, ktoré čerpáme ešte z dobiehajúceho programového obdobia, sme zaviedli desiatky zmien a zjednodušení a vďaka tomu sa tejto vláde podarilo za tri roky využiť pre Slovensko viac eurofondov ako bývalým vládam za vyše šesť rokov. Zároveň nám už tri roky po sebe v hlavných programoch neprepadlo ani euro,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová, ktorá upozornila, že rok 2023 je posledným rokom, kedy treba dočerpať peniaze z dobiehajúceho programového obdobia. Za čerpanie v programoch sú zodpovedné jednotlivé ministerstvá, ktorého ich riadia: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný regionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

„Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR ako aj ostatné rezorty sa k čerpaniu eurofondov v rámci svojich operačných programov postavili zodpovedne. Výsledkom je, že aktuálne je zazmluvnená celá alokácia z balíka určeného pre Slovensko na dobiehajúce programové obdobie. Teraz je kľúčové, aby všetci prijímatelia eurofondov svoje projekty reálne dokončili a nám i ostatným ministerstvám poslali žiadosti o preplatenie výdavkov na projekty. Aktuálne ide o takmer 7 000 projektov, ktoré sú ešte v realizácii. Ich  zoznam sme zverejnili na webe nášho ministerstva a budeme ho pravidelne aktualizovať. Efektívne čerpanie eurofondov teraz závisí práve od prijímateľov, pretože je ich zodpovednosťou, aby svoje projekty, na ktoré už majú schválené eurofondy, aj úspešne dokončili,“ podčiarkla Remišová. Takmer 7 000 projektov, ktoré ešte nie sú dokončené, je z operačných programov, ktoré sú v kompetencii jednotlivých ministerstiev: OP Integrovaná infraštruktúra (MD SR), OP Ľudské zdroje (MPSVR SR), OP Kvalita životného prostredia (MŽP SK), OP Efektívna verejná správa (MV SR), OP Rybné hospodárstvo (MPRV SR), Integrovaný rtegionálny operačný program (MIRRI SR), Interreg SK-CZ a SK-AT (MIRRI SR).

Prijímatelia, ktorí majú podpísanú zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, musia do konca roka 2023 svoj projekt zrealizovať a požiadať ministerstvá, ktoré zastrešujú jednotlivé operačné programy, o preplatenie výdavkov. Rezorty potom majú ešte dodatočné tri mesiace na kontrolu a spracovanie predložených žiadostí o platbu.

Aktuálny zoznam zazmluvnených projektov v realizácii v rámci dobiehajúceho programového obdobia je zverejnený TU.

Z Fondu SK-NIC podporíme 26 malých digitálnych projektov v oblasti vzdelávania aj kultúry

Pomáhame rozvíjať digitálne Slovensko. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci so spoločnosťou SK-NIC uzatvorili už šiestu výzvu na podporu projektov v oblasti informačných technológií. Až 26 úspešných projektov v oblasti e-vzdelávania, e-kultúry a digitálnych riešení pre seniorov si medzi seba rozdelí podporu z fondu vo výške 200 000 eur.

„Ak má byť Slovensko úspešné, potrebuje sa naplno presadiť v oblasti digitálnej transformácie, a preto podporujeme projekty, ktoré pomáhajú zlepšovať digitálne prostredie. V spolupráci so spoločnosťou SK-NIC sme vyhodnotili už šiestu výzvu v oblasti informačných technológií,“ povedala vicepremiérka a ministerka informatizácie Veronika Remišová.  

Do výzvy pre malé projekty sa prihlásilo 109 projektov, z ktorých získalo podporu 26 projektov v celkovej sume 200 000 eur. Časť z tohto balíka ide na podporu e-vzdelávania učiteľov a žiakov, napríklad prostredníctvom projektu FabLab – priestor pre rozvoj technologických zručností žiakov a ich učiteľov. FabLab je tvorivá dielňa, v ktorej sa návštevníci môžu zoznámiť s modernými výrobnými technológiami ako sú 3D tlač, CNC frézy či laserové rezačky. Projekt podporuje aj digitálnu gramotnosť, kreativitu a zručnosti prostredníctvom školení a workshopov.

„Investície do školstva a vzdelávania, vrátane rozvoja digitálnych zručností, sú pre budúcnosť Slovenska kľúčové. Okrem práce našich rúk v automobilkách musíme začať predávať aj našu kreativitu a inovatívne nápady. Iba v nových dynamických odvetviach totiž budú kvalitné pracovné miesta, ktoré ľuďom na Slovensku zabezpečia dobré platy a európsku kvalitu života,“ dodala Remišová.

Ďalšou oblasťou podporených projektov z fondu SK-NIC je kultúra. Tá bola hlavne počas obdobia pandémie ťažko skúšaná a z veľkej časti sa presunula do virtuálneho sveta. Preto jej chceme pomôcť využívať tento svet čo najlepšie, k čomu môže prispieť aj projekt Rozvoj digitálnych formátov Novej Cvernovky. V rámci neho je naplánovaná tvorba a postprodukcia obsahu pre YouTube kanál Novej Cvernovky či uvedenie originálneho predstavenia, ktoré ukazuje prepojenie medzi reálnym svetom a svetom online videohier.

Do výzvy sa mohli zapojiť aj projekty, ktoré prinášajú digitálne riešenia pre seniorov. Jedným z podporených projektov v tejto oblasti je projekt Seniori programujú v Krajskej knižnici v Žiline. Vďaka tomu budú môcť seniori absolvovať kurzy ako digitálna pripravenosť, základy ovládania smartfónov, základy programovania hravou formou a 3D tlač.

Informácie o ďalších podporených projektoch sú zverejnené na tomto odkaze.

Z fondu SK-NIC bolo doteraz podporených spolu už 87 projektov, ktoré pomáhajú vzdelávať mladých aj učiteľov, zvyšujú kybernetickú bezpečnosť či podporujú ekologické IT riešenia. Záujemcovia nájdu všetky potrebné informácie o ukončených aj budúcich výzvach TU.

Pomáhame samosprávam riešiť dopady migračnej krízy – 127 miliónov eur z eurofondov ide do takmer 1 500 miest a obcí

Plníme sľuby a pomáhame. Samosprávy môžu žiadať o príspevok z eurofondov na kompenzáciu nákladov v súvislosti s migračnou krízou. Mestá a obce, ktoré poskytli útočisko ľuďom utekajúcim pred ruskou agresiou na Ukrajine, dostanú finančnú pomoc z eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) vyhlásilo z Integrovaného regionálneho operačného programu výzvu za 127 miliónov eur, ktorá je určená pre takmer 1 500 miest a obcí.

„Ruská agresia proti Ukrajine vyvolala najväčšiu migračnú krízu v Európe od čias druhej svetovej vojny. Preto som už v marci minulého roka na summite ministrov EÚ vo Francúzsku vyzvala, aby štáty, ktoré sa ocitli v prvej línii tejto migračnej krízy, mohli využiť na zmiernenie jej dopadov aj eurofondy. Nebolo ľahké presadiť to, bili sme sa za to celé mesiace, kým bol náš hlas vypočutý a Európska únia schválila legislatívu, ktorá Slovensku umožňuje využiť eurofondy na riešenie migračnej krízy. A my teraz tieto peniaze dávame mestám a obciam, aby sme im vykryli náklady, ktoré v súvislosti s touto krízou mali. Boli to totiž práve mestá a obce, ktoré sa ocitli v prvej línii pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová.

Výzvu v objeme 127 miliónov eur na podporu samospráv pri riešení utečeneckej krízy vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP), ktorý je hlavným eurofondovým nástrojom na podporu regiónov. Určená je pre takmer 1 500 miest a obcí po celom Slovensku, vrátane Bratislavského kraja.

Suma 127 miliónov eur bude medzi tieto mestá a obce rozdelená ako paušálna podpora maximálne 100 eur za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak môže obec alebo mesto dostať až 2 600 eur. „Táto podpora je adresná, jednoduchá a rýchla. Každá obec, každé mesto dostane peniaze podľa toho, aké náklady v súvislosti s migračnou krízou mali. Vyzývam všetkých primátorov, všetkých starostov, aby neotáľali a o eurofondy si zažiadali čo najrýchlejšie. Systém vyplácania bude rýchly, bez zbytočných papierovačiek, stačí podať žiadosť a ich náklady im preplatíme,“ vysvetlila Remišová. Celý zoznam oprávnených miest a obcí, ktoré majú na podporu z eurofondov nárok, je súčasťou výzvy, ktorú nájdete na našej webovej stránke TU. Svoje prípadné otázky môžu žiadatelia posielať na e-mailovú adresu irop.ukrajina@mirri.gov.sk.

„Toto nie je jediná pomoc Slovensku – z eurofondov sa pripravujú ďalšie schémy podpory, vrátane podpory mimovládnych organizácií, ktoré pri zvládaní migračnej krízy tiež zohrali veľkú rolu. Celkovo môže Slovensko použiť na riešenie najväčšej migračnej krízy od konca druhej svetovej vojny až 315 miliónov eur z eurofondov,“ doplnila ministerka.

„Pre nás je dôležité, že eurofondy sa rozumne využijú na pomoc ľuďom na Slovensku, pre naše mestá, obce, regióny. My sľuby, ktoré sme dali, plníme. Eurofondy musia pomáhať Slovensku, nie oligarchom, tak ako so to dialo za predošlej vlády. Týchto 127 miliónov pre mestá a obce je toho najlepším príkladom,“ dodala Remišová.