Správna rada Fondu na podporu športu na svojom 57. zasadnutí 23. januára 2025 schválila prerozdelenie zhruba 10 miliónov eur na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry pre obce do 3000 obyvateľov, čo umožnilo schválené navýšenie alokácie pôvodne päťmiliónovej výzvy.

 

Z podaných 384 žiadostí, ktoré doručili žiadatelia Fondu na podporu športu v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku určeného na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry v obciach do 3000 obyvateľov č. 2024/001, tzv. OBCE DO 3000, schválili členovia najvyššieho orgánu fondu poskytnutie príspevku 81 projektom.

Výsledky posudzovania žiadostí „Výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry v obciach do 3000 obyvateľov“ číslo: 2024/001, tzv. OBCE DO 3000

„Veľmi ma teší, že Fond na podporu športu môže prvý raz vyhlásiť výsledky premiérovej tematicky cielenej výzvy, špecificky orientovanej na obce do 3000 obyvateľov. Rovnovážne rozdelenie finančných prostriedkov, plne rešpektujúc bodové hodnotenie projektov zo strany odbornej komisie, umožnilo proporčnú podporu pre jednotlivé samosprávne kraje. Správna rada fondu rozhodnutím opätovne ukazuje, že má úprimný záujem o vyrovnávanie regionálnych rozdielov na Slovensku. Navýšenie alokácie na 10 miliónov eur umožnilo podporu 81 projektom, avšak úprimná vďaka patrí všetkým žiadateľom za čas a energiu, ktorú venovali príprave projektov, rovnako ako aj Ministerstvu cestovného ruchu a športu, ktoré sa systematicky venuje rozvoju športu a budovaniu športovej infraštruktúry. Z pozície predsedu správnej rady budem robiť maximum, aby fond zosobňoval spoľahlivého partnera v rozvoji slovenského športového prostredia naprieč regiónmi i odvetviami,“ povedal Lukáš Pitek, predseda správnej rady Fondu na podporu športu,“ povedal Lukáš Pitek, predseda správnej rady Fondu na podporu športu.

 

Výzvu OBCE DO 3000 vypísal Fond na podporu športu ešte 9. septembra minulého roku. Záujemcovia o finančný príspevok mohli svoje žiadosti zasielať od 10. až do 31. októbra 2024. Za tento čas doručili fondu 384 žiadostí, z ktorých 39 neprešlo formálnou kontrolou kancelárie fondu. Zvyšných 345 žiadostí ohodnotila odborná komisia Športová infraštruktúra, pričom členovia komisie tak celkovo vykonali spolu 690 jednotlivých hodnotení. Spomenutým 81 projektom schválila správna rada fondu podporu.

Bratislava, 30. 1. 2025 –  Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši stretol za okrúhlym stolom s členmi vlády, zástupcami samospráv, cirkví, Úradu komisára pre deti a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK), aby riešili podporu detí z marginalizovaných komunít.  Z nových eurofondov Programu Slovensko je na túto problematiku vyčlenených 907 miliónov Eur.

Hlavnou témou diskusie bola včasná pomoc a podpora detí ohrozených chudobou, ako aj efektívne využívanie eurofondov na tento účel. Zainteresovaní partneri spoločne zriadili nadrezortnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať problematikou marginalizovaných komunít na Slovensku.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) zohráva v riešení tejto problematiky kľúčovú úlohu. „Z hľadiska eurofondov máme na riešenie problematiky marginalizovaných rómskych komunít vyčlenených 907 miliónov Eur. Prvé prostriedky sa už začínajú čerpať, čo je dôležité, lebo povinnosťou Slovenskej republiky je vyčerpať značný objem peňazí práve pre MRK,“ uviedol minister Richard Raši.

Z tejto sumy bude 399,5 milióna eur spravovať ÚSVRK ako sprostredkovateľský orgán v oblasti sociálno-ekonomickej integrácie. Zvyšných 507,5 milióna eur bude riadiť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v úzkej spolupráci s ÚSVRK.

Deti z rómskych komunít často trpia chudobou v rôznych podobách, pričom jej dôsledky sa najviac prejavujú na kvalite vzdelania, dostupnosti zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Zainteresované strany sa zhodli, že ide o dlhodobý problém, ktorý si vyžaduje koordinované riešenie naprieč viacerými rezortmi.

Súčasťou podpory je aj posilnenie kapacít Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. MIRRI SR sa zaviazalo pomôcť s technickým vybavením a digitalizáciou procesov, aby bolo možné efektívnejšie riadiť projekty a koordinovať opatrenia na podporu sociálno-ekonomickej integrácie.

Nadrezortná pracovná skupina bude pokračovať v diskusiách o ďalších krokoch a konkrétnych opatreniach, ktoré prispejú k zlepšeniu životných podmienok detí z marginalizovaných komunít a k ich lepšej integrácii do spoločnosti.

Agenda MRK patrila medzi hlavné priority pri príprave a schvaľovaní Partnerskej dohody SR s Európskou komisiou. Slovenská republika sa v tomto dokumente zaviazala navýšiť finančné prostriedky na podporu týchto komunít oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu.

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši dnes spolu so švajčiarskym veľvyslancom Petrom Nelsonom slávnostne otvorili druhý Program švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Ako poznamenal minister Raši, program nadväzuje na úspešný prvý cyklus realizovaný v rokoch 2007 až 2017 a prináša na Slovensko finančné prostriedky vo viacerých oblastiach, vrátane odborného vzdelávania, udržateľného cestovného ruchu a biodiverzity, ako aj podpory zdravia a prevencie.

„Program sa oficiálne začal 19. septembra 2023 podpisom Rámcovej dohody, ktorá stanovila základné tematické oblasti a mechanizmy implementácie. Od tohto dátumu až po dnešný deň už bol dosiahnutý celý rad dôležitých míľnikov, ako podpis Dohody o technickej pomoci, podpis Dohody o podpornom opatrení zameranom na odborné vzdelávanie a prípravu či podpis Dohody o podpornom opatrení zameranom na udržateľný cestovný ruch a biodiverzitu. Najnovšie bolo schválené opatrenie v oblasti zdravia, pričom jeho podpis sa očakáva v prvom kvartáli tohto roka,“ informoval minister Raši.

Švajčiarsko-slovenská spolupráca stavia na bilaterálnom zapojení inštitúcií oboch krajín a kladie dôraz na kontinuitu, kooperáciu a koordináciu. Do jednotlivých opatrení sú zapojení experti zo Švajčiarska, čo prináša neoceniteľnú výmenu skúseností a zvyšuje odbornú úroveň projektov. MIRRI SR, ako Národná koordinačná jednotka programu, spolupracuje s ďalšími rezortmi a partnermi na Slovensku i vo Švajčiarsku, aby projekty priniesli merateľné výsledky.

„Teší ma, že sa nám podarilo nadviazať partnerstvo so švajčiarskymi organizáciami. Takto využitá švajčiarska odbornosť bude predstavovať pridanú hodnotu všetkých projektov a programov v rámci Druhého švajčiarskeho príspevku. V neposlednom rade to posilní vzťahy medzi našimi dvoma krajinami,“ uviedol švajčiarsky veľvyslanec na Slovensku Peter Nelson.

Švajčiarsko od roku 2007 poskytuje príspevky na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskej únii. V druhom období (2009 – 2019) Švajčiarsko vyčlenilo 1,1 miliardy švajčiarskych frankov, z čoho 44,2 milióna frankov (47 mil. eur)  patrí Slovenskej republike. Implementáciu viedol Úrad vlády Slovenskej republiky, dnes ju riadi Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

„Sme presvedčení, že spolu s našimi partnermi dokážeme čeliť výzvam spojeným s implementáciou programu, vďaka čomu sa nám podarí premeniť projekty na úspešné príbehy, ktoré zlepšia kvalitu života na Slovensku,“ uzavrel Raši.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dnes organizovalo prvé zasadnutie Pracovnej skupiny pre prípravu legislatívy politiky súdržnosti Európskej únie. Jej úlohou je príprava východísk Slovenska a strategických podkladov pre budúci vývoj politiky súdržnosti Európskej únie.

„Úspech praje pripraveným. Preto sme koncom minulého roka organizovali Národné kohézne fórum a vytvorili viaceré odborné platformy, ktoré majú efektívne formulovať pozíciu Slovenska vo vzťahu k novým eurofondom. Dnes máme príležitosť optimálne nastaviť spoluprácu a koordináciu aktivít jednotlivých rezortov, aby sme mohli spoločne vytvárať jednotné národné pozície Slovenska k legislatívnym návrhom a dokumentom definujúcim rámec budúcej politiky súdržnosti Európskej únie,“ uviedol štátny tajomník Michal Kaliňák.

Pracovná skupina pre prípravu legislatívy politiky súdržnosti EÚ bola zriadená rozhodnutím ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho v decembri minulého roka. Tvorí ju 27 členov, medzi ktorými sú zástupcovia všetkých rezortov a ďalších organizácií, napríklad Úradu pre verejné obstarávanie či Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.

Jej hlavným cieľom je vypracovanie odborných stanovísk a podkladov pre pripravované legislatívne návrhy kohéznej politiky. Nadväzuje na doterajšiu činnosť Rezortnej koordinačnej skupiny MIRRI SR, ktorá sa venovala odborným aspektom legislatívneho procesu.

Dôležitou úlohou tejto pracovnej skupiny je tiež zabezpečiť efektívnu spoluprácu medzi rezortmi a vytvoriť jednotné národné pozície v procese formovania novej politiky súdržnosti. Súčasné obdobie prináša množstvo výziev, ktoré si vyžadujú dynamické a strategické rozhodnutia. Práve preto je nevyhnutné koordinovať aktivity jednotlivých rezortov a organizácií, aby Slovensko malo jasnú a dobre pripravenú pozíciu.

Súperenie o eurofondy v nadchádzajúcom programovom období bude náročné, ale Slovensko chce byť aktívnym partnerom a architektom budúcej kohéznej politiky. „Budúcnosť kohéznej politiky Európskej únie v tomto momente nie je jasná. Ale máme priestor ju aktívne, vecne, na základe dvadsaťročných skúseností aj miery poznania aplikačnej praxe formovať. Budeme hľadať riešenia namiesto problémov, budeme sa usilovať o efektívne využitie zdrojov pre Slovensko a jeho regióny. Naše rozhodnutia ovplyvnia budúcnosť našej krajiny a preto musia byť premyslené a strategické,“ uzavrel štátny tajomník Kaliňák.

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši hodnotí rok 2024 ako mimoriadne úspešný. Podľa neho sa udiali významné pokroky v eurofondoch aj legislatíve a rozhodnutia sa konečne prijímali v regiónoch, aby vychádzali z reálnych potrieb územia, nielen z predstáv úradníkov. Povedal to v Regionálnom centre MIRRI SR v Banskej Bystrici, kde dnes spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom bilancovali rok 2024 na rezorte.

„Keď sme nastúpili na ministerstvo, stav bol alarmujúci – vyhlásených bolo len 27 výziev za 1,3 miliardy eur, podpísaných 5 zmlúv a vyčerpaná nula. Za rok sa nám podarilo dosiahnuť výrazný posun: dnes máme vyhlásených 243 výziev v hodnote takmer 8,5 miliardy eur, podpísaných 1100 zmlúv za 3,7 miliardy eur a čerpanie za 350 miliónov.“ Minister Raši na margo pomalého čerpania pripomenul zásadnú vec, a to, že čerpanie eurofondov začína vyhlásením výzvy, následne musí byť podpísaná zmluva s úspešnými žiadateľmi a až potom je možné projekty realizovať a čerpať prostriedky. Tento proces trvá v priemere 25 mesiacov. „Prirovnal by som to k stavbe domu. Výzva je ako pozemok – bez neho nemôžete začať stavať ani dokončiť dom, a peniaze naň nemôžete využiť. Verím však, že vďaka tomu, ako sme eurofondy rozbehli v roku 2024, sa nám podarí výrazne čerpať európske peniaze už v roku 2025, keď máme povinnosť vyčerpať 1,5 miliardy eur,“ dodal.

Ministerstvo prijalo novelu zákona o eurofondoch a urobilo poriadok v procese čerpania, ktorý predtým viazol pre čakanie na výzvy. Dnes sú všetky výzvy dopredu komunikované s územím, čím sa zabráni prekvapeniam v regiónoch. Ďalšou podporou miest a obcí je vznik 21 centier zdieľaných služieb.

„Našim predchodcom nič nebránilo, aby zrealizovali to, čo my. Napríklad Mapu partnerstva, ktorá na jednom webe združuje všetky výzvy z plánu obnovy, eurofondov, envirofondu a ďalších oblastí. My sme to urobili a výsledkom je, že každý týždeň si 1700 unikátnych návštevníkov hľadá informácie o zverejnených výzvach práve na tejto mape. To je dôkaz, že sme urobili správny krok,“ doplnil ministra štátny tajomník Michal Kaliňák.

Od augusta vstúpila do platnosti novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá skrátila priemernú dĺžku procesu zo šiestich mesiacov na jeden mesiac. Minister Raši pripomenul aj to, že rezort zmenil komunikáciu so samosprávami. „Za rok sme zorganizovali 30 rezortných dní a spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom a expertmi z MIRRI navštívili viac ako 120 miest a obcí. Do regiónov sme presunuli 1,7 miliardy eur, pričom úradnícka vláda skloňovala objem 2,3 miliardy eur za štyri roky.“

„Pán minister spomínal zjednodušenie verejných obstarávaní, čo je kľúčové aj vzhľadom na viac ako 600 miliónov eur v programoch cezhraničnej spolupráce. Maďari, Poliaci a Česi nám avizovali, že musíme realizovať spoločné obstarávania s rovnakými parametrami, aby naše projekty boli reálne. Inak by naše úspešné projekty mohli stáť 2-3 roky kvôli rozdielom v verejných obstarávaniach,“ dodal Kaliňák.

Minister Raši upriamil pozornosť aj na Radu vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti, ktorá vznikla v apríli a všetci zainteresovaní partneri sa na nej vyjadrujú k plánom ministerstva. Práve tu boli prerokované aj presuny eurofondov v rámci Integrovaných územných investícií. „Začali sme s revíziou eurofondov a presunuli sme viac ako 80 miliónov eur podľa potrieb samospráv, keďže sa stalo, že niektoré peniaze boli určené na nevyužiteľné projekty, ako napríklad koľajová mestská doprava v mestách, kde nie je. Ďalších 140 miliónov budeme presúvať podľa ďalších požiadaviek a v budúcom roku plánujeme veľkú revíziu, aby sa eurofondy presunuli na pripravené projekty,“ vysvetlil.

Pripomenul, že už sa začala aj diskusia o smerovaní eurofondov po roku 2027, ktorú odštartovalo novembrové Národné kohézne fórum. Podujatie podľa neho potvrdilo pripravenosť Slovenska vyjednávať nové eurofondy a definovať ich architektúru tak, aby zohľadňovala požiadavky územia aj potreby obyvateľov.

Včera vláda schválila zmenu Zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov na Zákon o prioritných okresoch, pri ktorých MIRRI SR zaviedlo nový model hodnotenia podľa 10 kritérií, nie iba podľa nezamestnanosti. V roku 2024 išlo do NRO historicky najviac finančných prostriedkov, konkrétne viac ako 17 miliónov eur, pričom už bolo vyčerpaných viac ako 91 % alokácie.

V oblasti cezhraničnej spolupráce nové vedenie rezortu za rok v programoch Interreg dosiahlo 60% alokácie v schválených projektoch a celkovo 82 % alokácie vo zverejnených výzvach. Napríklad Interreg SR-ČR zvýšil schválené projekty z 0 % na  65 % alokácie a Interreg PL-SK stúpol zo 14,6 % na 67%.

Od 1. septembra 2024 prešiel pod ministerstvo regionálneho rozvoja z rezortu dopravy mestský rozvoj, čo je podľa ministra Rašiho bežná prax aj v iných krajinách. „Mestský rozvoj je nevyhnutnou súčasťou našich snáh o budovanie dynamických miest a živého vidieka. Taktiež pod nás prešlo aj 24 medzivládnych komisií, ktoré sa zameriavajú na koordináciu opatrení na prihraničných územiach.“

MIRRI SR tiež transformovalo regionálne centrá v krajských mestách z bývalých straníckych centier na moderné pracoviská poskytujúce kvalitné služby. Okrem Bratislavy ponúkajú tieto centrá pridanú hodnotu v oblastiach ako eurofondy, plán obnovy, verejné obstarávanie, podpora marginalizovaných rómskych komunít či agenda občianskej spoločnosti. „Za rok zorganizovali 150 vzdelávacích aktivít a poskytli 8763 konzultácií, z toho 5 491 samosprávam. Centrá  nadviazali spoluprácu so všetkými 10 sprostredkovateľskými orgánmi a rozšírili služby o poradenstvo v oblasti sociálneho podnikania, čo je kľúčové pre rozvoj regiónov,“ vysvetlil minister.

V roku 2024 MIRRI SR zintenzívnilo aj digitalizáciu. Významnou iniciatívou bolo tiež memorandum o energooptike, ktoré umožní rozvoj vysokorýchlostného internetu aj v odľahlých oblastiach. Prostredníctvom projektu Digitálni seniori, financovaného z Plánu obnovy a odolnosti SR, sa podarilo vyškoliť už 11-tisíc seniorov a ľudí so zdravotným znevýhodnením. „Rozbehli sme aj projekt 16 životných situácií, ktorý by mal byť plne funkčný v roku 2026. Uľahčí život občanom, ktorí už nebudú musieť behať po úradoch, ale všetko za nich urobí štát,“ informoval Raši.

„Naša cesta je správna, pretože s územím diskutujeme o rozhodnutiach, nie ich len oznamujeme. Rozhodnutia sa prijímajú v diskusii, nie v izolácii. Predchodcom chýbal záujem o to, čo regióny skutočne potrebujú, a to je niečo, čo dnes meníme. Tento rok sme vykročili novým smerom a v nasledujúcom roku predstavíme novú agendu, ktorá nám umožní ešte efektívnejšie pracovať pre zlepšenie života v regiónoch,“ uzavrel štátny tajomník Michal Kaliňák.

Minister investícií Richard Raši sa dnes spolu so štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom v Dudinciach stretli s primátormi a starostami z okresov Krupina a Veľký Krtíš, ktoré sú už 28. rezortným dňom v poradí. S predstaviteľmi samosprávy diskutovali o problémoch, ktoré ich trápia, ako aj o novinkách z rezortu.

„Prešli sme už takmer tri štvrtiny okresov na Slovensku a aj dnes sme hovorili o témach, ktoré vzišli z komunálnych kongresov v Poprade a v Brezne. Minulý týždeň sme na Národnom kohéznom fóre diskutovali o smerovaní eurofondov po roku 2027. Dnes sme tu počúvali o problémoch, ktorým tunajší starostovia a primátori čelia a aj na základe toho budeme usmerňovať naše požiadavky k Bruselu. A to tak, aby sme aj v ďalšom eurofondovom období vedeli poskytovať peniaze čo najúčinnejšie pre všetky regióny,“ uviedol minister investícií Richard Raši a pripomenul, že sa pripravuje revízia eurofondov. Jej ambíciou je presunúť časť peňazí určených na iné účely pre potreby regiónov, miest, obcí a krajov.

„Tu, v Banskobystrickom kraji, sa nachádza aj viacero tzv. najmenej rozvinutých okresov a do roku 2021 k nim patril tiež Veľký Krtíš, kde sa zvýšila miera zamestnanosti a preto zo zoznamu vypadol. Našli sme riešenie a navrhli systém financovania, ktorý pomáha takýmto okresom, ktoré sú na hranici hospodárskej či ekonomickej chudoby,“ skonštatoval minister Raši.

MIRRI SR vyhlásilo v apríli výzvu v oblasti podpory regionálneho rozvoja určenú pre tri okresy – Brezno, Veľký Krtíš a Snina, ktoré v roku 2024 neboli zaradené do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. V rámci tejto výzvy bolo schválených 29 projektov v celkovej sume takmer 1,1 milióna eur. Konkrétne v okrese Veľký Krtíš ide o 6 projektov za viac ako 238 tisíc eur.„Diskutovali sme aj o integrovaných územných investíciách, pri ktorých si regióny rozhodujú o peniazoch samé. Vypočuli sme si pripomienky, ako tento systém zmeniť tak, aby niektoré, najmä menšie obce, neboli pri eurofondoch v budúcnosti hendikepované,“ poznamenal Raši.

Minister investícií upriamil pozornosť aj na výzvu za 134,4 miliónov na obnovu národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu v menej rozvinutých regiónoch, teda vo všetkých krajoch mimo Bratislavy. Jedným z prijímateľov bude aj národná kultúrna pamiatka Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš.

V minulom programovom období bolo z eurofondov v okresoch Krupina a Veľký Krtíš podporených 341 projektov za takmer 167 miliónov eur. Oba okresy boli úspešné aj v programoch cezhraničnej spolupráce Interreg Slovenská republika-Maďarsko. „Išlo do nich takmer 7 miliónov eur a už teraz, v novom programovom období, ktoré začalo v roku 2021, tu máme schválené projekty za takmer dva milióny eur. Nejde o klasické eurofondy. Sú to peniaze na cezhraničnú spoluprácu, ktorú môže môžu tieto prihraničné okresy používať na svoj rozvoj,“ dodal minister Raši.

„Dnešné stretnutie s komunálnymi lídrami bolo v podstate inventúrou toho, čo sme dosiahli, ale aj odbornou oponentúrou toho, čo ideme urobiť. Po dnešku je absolútna zhoda na tom, že slovenské regióny potrebujú Národný plán budovania verejných vodovodov a kanalizácií, ako aj fond na projektovú prípravu. Komunálni lídri nám dali zelenú na presun prebytočného majetku štátu, prázdnych štátnych budov a pozemkov na verejnoprospešné účely pre mestá, obce, samosprávne kraje a ich organizácie,“ povedal štátny tajomník Michal Kaliňák.

Nadviazal aj na tému najmenej rozvinutých okresov. „Ja doplním, že sme v tomto roku mali k dispozícii pre tieto okresy mimo eurofondov z vlastných zdrojov 17 miliónov eur a z toho vyčerpali sumu 15,5 milióna eur.“ Zároveň avizoval, že na budúci rok sa budú aktualizovať všetky územné plány rozvoja najmenej rozvinutých okresov.
„Som veľmi rád, že súčasné vedenie ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie chodí do regiónov. Myslím si, že po dnešnom stretnutí budeme mať viac možností pre rozvoj našich obcí,“ uzavrel primátor Dudiniec Dušan Strieborný.

Je dôležité, aby Slovensko vedelo vybojovať čo najlepšie podmienky pre čerpanie eurofondov po roku 2027, vyhlásil minister investícií Richard Raši po zasadnutí Rady vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti Európskej únie (EÚ) v historickej budove Národnej rady SR. S partnermi dnes diskutovali o čerpaní eurofondov prostredníctvom integrovaných územných investícií (IÚI), príprave na nasledujúce programové obdobie aj o záveroch z Národného kohézneho fóra, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň. „Hovorili sme o tom, ako sa nám čerpajú eurofondy v IÚI a na čo sa tieto peniaze použijú. V rámci tohto mechanizmu sa posúvajú priamo do územia, do našich krajov, do našich miest a obcí 2,4 miliardy eur,“ uviedol minister Raši. Pripomenul, že regióny tieto peniaze čerpajú bez zásahov z ministerstva či akýchkoľvek úradníkov. Témou rokovania počas už štvrtého zasadnutia rady vlády pre regionálny rozvoj na čele s ministrom Rašim a štátnym tajomníkom Michalom Kaliňákom bola aj príprava na eurofondy v nasledujúcom programovom období. „Informovali sme o tom, že máme možnosť čerpať aj iné peniaze, ako sú eurofondové obálky pre Slovensko v objeme asi 13 miliárd eur a že máme aj tzv. medziregionálne alebo komunitárne programy, ktoré sú riadené priamo z Bruselu,“ priblížil minister Raši s tým, že k dispozícii je približne 40 rozličných programov v celkovej sume viac ako 200 miliárd eur a keby sa Slovensku podarilo vyčerpať iba 1% z tejto sumy, tak získa 2 miliardy eur, čo je zhruba rovnaká suma, aká sa posúva na rozhodovanie do územia. MIRRI SR plánuje vytvoriť koordinačnú jednotku, ktorá bude ponúkať možnosti priamo pre partnerov, identifikovať príležitosti a pomôže s formálnymi náležitosťami tak, aby žiadatelia o peniaze priamo z Bruselu boli úspešní. Tieto peniaze je možné použiť na inovácie, digitalizáciu, na energetickú efektívnosť, na infraštruktúru, na podporu kultúry či na aktivity smerujúce k hospodárskemu rastu. Príprava na eurofondy po roku 2027 nebude podľa ministra investícií pripravovaná od zeleného stola úradníkmi, ale budú sa na nej podieľať regióny, teda tí, ktorí ich prijímajú a pracujú s nimi. Mali byť použité nielen na riešenie investičného deficitu, ale prinášať ekonomické príležitosti, konkurencieschopnosť a zlepšovanie života vo všetkých regiónoch. Členovia rady vlády pre regionálny rozvoj sa zhodli na tom, že forma eurofondov má byť zachovaná tak, ako je teraz. „Nechceme, aby boli eurofondy viazané tak ako Plán obnovy a odolnosti na reformy, pretože tieto reformy boli zadefinované zle. A teraz sa Slovensko trápi, aby dokázalo peniaze vyčerpať. Dohodli sme sa, že sa dáme dokopy s ostatnými krajinami, ktoré majú podobné problémy alebo podobné priority ako my. Panuje všeobecná zhoda na tom, že riadenie eurofondov má byť zdieľané, teda nemá byť riadené iba z jedného centra, z jedného ministerstva. Všetci partneri trvajú tiež na tom, že okrem konkurencieschopnosti je nutné zohľadňovať aj demografické zmeny, pretože obyvateľstvo starne, čo prináša nové výzvy a nové problémy,“ upresnil minister Raši. „Dnes padla všeobecná zhoda na tom, že ak máme vyjednať pre Slovensko čo najlepšie podmienky z nových eurofondov, bude to možné až vtedy, ak všetci, ktorí idú participovať na nových eurofondoch, budú participovať aj na tom, aby sa čo najlepšie čerpali súčasné eurofondy. Všetci potvrdili, že si uvedomujú, že Brusel bude nastavovať novú eurofondovú obálku aj podľa toho, ako budeme šikovní pri čerpaní terajších eurofondov. Preto na rezorte chystáme tzv. implementačný manažment. Pod lupou budeme sledovať plnenie, nastavovanie a čerpanie eurofondov v regiónoch aj na ministerstvách. Ak máme s Bruselom vyjednávať férovo a spravodlivo, tak musia byť za nami výsledky, ktoré budú akceptovať a rešpektovať všetci, ktorí dnes majú výzvy a musia zodpovedať za stavy čerpania,“ skonštatoval štátny tajomník MIRRI SR Michal Kaliňák. Štátny tajomník pripomenul, že MIRRI SR vyhlásilo výzvy za 7,6 miliardy eur, z čoho odišlo do samospráv 1,6 miliardy eur. To znamená 70 % všetkých peňazí, ktoré boli za štyri roky pre ne určené. „S odstupom času sa ukázalo správne, že sa novelizoval zákon o eurofondoch a zákon o verejnom obstarávaní. Došlo k zmenám pri územných partneroch, ktorí rozhodujú o eurofondoch. Zvládli sme prvú revíziu eurofondov v sume 80 miliónov, do konca roka bude druhá inventúra v sume 140 miliónov. A potvrdilo sa tiež, že mapa partnerstva je správny kompas, aby sa samosprávy zorientovali,“ doplnil. Rada vlády pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti EÚ dnes prerokovala aj ďalšie dôležité zákony, ktoré nesúvisia s eurofondami. Jedným z nich je aj zákon o najmenej rozvinutých okresoch, ktoré sú charakterizované mierou evidovanej nezamestnanosti. „Meníme ich na okresy prioritné, kde budeme hovoriť nielen o tom, že dôležité pre pomoc okresu je miera nezamestnanosti, ale aj to, aká je dostupnosť vzdelávania, sociálnych služieb, aká je štruktúra obyvateľstva, aká je tam infraštruktúra, či je tam voda a či je tam kanál,“ priblížil minister Raši. Témou boli tiež zmeny v stavebnej legislatíve a partneri diskutovali aj o Koncepcii územného rozvoja Slovenska a o príprave dokumentu, ktorý bude obsahovať informácie o ďalšom smerovaní a rozvoji Slovenska v gescii nového Úradu pre územné plánovanie.

Slovensko podporuje zdieľané a viacúrovňové riadenie eurofondov, ktoré by malo byť v budúcnosti jednoduchšie, uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši po zasadnutí rady pre všeobecné záležitosti zameranom na kohéznu politiku (GAC Cohesion) v Bruseli, na ktorom práve tieto zásadné princípy zdôraznil. Spolu s ďalšími členskými štátmi aj Slovensko prízvukuje, že politiku súdržnosti je potrebné reformovať tak, aby sa mohla adaptovať na nové podmienky a bola schopná reagovať na aktuálne výzvy. Slovensko ju považuje za kľúčovú pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie (EÚ). „Bolo to posledné rokovanie o kohéznej politike pod vedením maďarského predsedníctva. Hlavnou témou bolo nastavenie politiky súdržnosti v nasledujúcom programovom období po roku 2027. Hľadá sa čo najväčšia podpora členských krajín k jednotnej pozícii. My sme v skupine asi 15 krajín, ktoré podporujú silné prioritné postavenie politiky kohézie do budúcna. Sme za systém zdieľaného riadenia, do ktorého bude zahrnutých čo najviac účastníkov vrátane hlasu územia a za to, aby eurofondy po roku 2027 neboli riadené zhora tak, ako to bolo pri pláne obnovy a odolnosti, o ktorom rozhodovali úradníci,“ informoval minister Raši. Slovensko považuje za dôležité nielen zjednodušenie čerpania eurofondov, ale aj flexibilitu, aby bolo možné meniť ich nasmerovanie v prípade aktuálnych potrieb. Ako minister Raši pripomenul, bola pandémia, vojna na Ukrajine, štáty sa boria so živelnými pohromami, no sú mnohokrát zviazané a nevedia aktuálne zareagovať a presúvať peniaze tam, kde ich potrebujú. „Keď máme región, ktorý možno potrebuje viac investovať do infraštruktúry a menej do digitálnej ekonomiky, tak mu tú možnosť dajme. A naopak, keď potrebujú niekde peniaze na automatizáciu procesov, na vzdelávanie ľudí, aby sa vedeli prispôsobiť novým trendom, tak im to umožnime,“ priblížil. Minister Raši upozornil, že podľa štatistík až tri švrtiny peňazí do verejných investícií pochádzajú z európskych fondov. „Musíme sa aj pripraviť na to, že raz tie eurofondy skončia. Po roku 2027 ešte budú, ale je veľmi otázne, či budú aj neskôr. To znamená, že musíme eurofondy dávať nielen ako náhradu chýbajúcich financií mestám a obciam, ale aj na to, čo im v budúcnosti môže priniesť ďalšie peniaze. Preto sa hovorí o konkurencieschopnosti, o podpore podnikov a o vytváraní investícií.“ Priority pre Slovenskú republiku sa aktuálne precizujú. Dôležitým míľnikom bolo minulotýždňové Národne kohézne fórum, kde zazneli kľúčové odporúčania, na ktoré oblasti je nutné sa sústrediť. Zúčastnili sa na ňom všetci aktéri, ktorých sa kohézna politika týka. Ďalšie rokovania s partnermi sa uskutočnia v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch. Pre dosiahnutie maximálnej efektivity využitia prostriedkov bude potrebné zamerať sa na zníženie počtu priorít a umožnenie väčšej flexibility, zabezpečenie predvídateľnosti pravidiel, zníženie administratívnej záťaže a širšie využívanie prístupu šitého na mieru podľa špecifických potrieb regiónov o širokým zapojením partnerov. „Snažíme sa zabezpečiť, aby politika súdržnosti ani v budúcnosti nestratila svoj zásadný význam a naďalej sa zameriavala najmä na rozvoj miest a regiónov SR, členských krajín EÚ a EÚ ako celku,“ dodal minister investícií.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) dnes na 24. rezortnom dni v Košiciach predstavilo nové kroky v oblasti regionálneho rozvoja a spolupráce so samosprávami. Konkrétne ide o zvýšenie administratívnych kapacít regionálnych centier o nových odborníkov na Integrované územné investície a o skupinu expertov, ktorí budú k dispozícii pre podporu mimovládnych organizácií a rozvoj občianskej spoločnosti.

„Naša prítomnosť v regiónoch nie je formálna. Cieľom je, aby starostovia a primátori nemuseli cestovať do Bratislavy, ale mohli vyriešiť svoje otázky priamo v svojom regióne.  Naše návštevy sú príležitosťou, ako ešte viac prepojiť centrálne inštitúcie so samosprávami. Komunálni lídri už nie sú štvanou zverou, ale našimi rovnocennými partnermi. Starostovia a primátori už nemusia merať cestu do Bratislavy, pretože my prichádzame za nimi,“ povedal minister Richard Raši na úvod stretnutia.

Odborné poradenstvo v oblasti eurofondov, dotácií a ďalších podporných nástrojov pre samosprávy, podnikateľov a občiansky sektor poskytujú aj regionálne centrá MIRRI SR. Fungujú ako predĺžené ruky ministerstva vo všetkých krajských mestách. Cez svoje regionálne centrá sa ministerstvo zameralo aj na podporu komory miestnej samosprávy, ktorá má silný mandát v rámci rád partnerstva pre udržateľný mestský rozvoj. Táto spolupráca umožňuje efektívne rozhodovanie o integrovaných územných investíciách priamo v regiónoch.

„Aby sme tieto procesy ešte viac podporili, zvyšujeme administratívne kapacity regionálnych centier MIRRI o 8 nových odborníkov. Každý región tak získa špecialistu, ktorý bude pomáhať s implementáciou investičných projektov. V rámci integrovaných územných investícií je k dispozícii takmer 2,5 miliardy eur z eurofondov. To je obrovská príležitosť pre rozvoj našich regiónov, ktoré vďaka tomu môžu pretaviť svoje potreby do reálnych projektov,“ informoval šéf rezortu investícií.

V regionálnych centrách MIRRI SR fungujú tiež centrá sociálnej ekonomiky, ktoré pomáhajú s rozvojom sociálnych podnikov a poskytujú odborné poradenstvo. Tieto centrá pomáhajú najmä pri získavaní štatútu sociálneho podniku, ale aj s prístupom k financovaniu.  Klienti tam nájdu aj zástupcov Úradu splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť, zástupcov Úradu pre verejné obstarávanie, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre sociálnu ekonomiku, expertov na fondy Európskej únie či zástupcov z Úradu vlády SR pre plán obnovy. „Týmto by som chcel naozaj pozitívne propagovať takéto centrá, ktoré nájdete v každom regióne, aby tu chodili všetci, ktorí majú záujem o čerpanie fondov, dotácií a akýchkoľvek podpôr, lebo tu na týchto miestach sa dozvedia o všetkom naraz,“ doplnil minister Raši.

„V priebehu tohto mesiaca vytvoríme kapacity pre ďalších expertov, ktorí budú robiť servis pre starostov a primátorov z hľadiska čerpania eurofondov, ktoré sa presúvajú do regiónov. Za jedenásť mesiacov sa nám podarilo presunúť do územia viac ako 1,5 miliardy eur. A práve preto sme vytvorili takúto špeciálnu pozíciu, aby starostovia a primátori vedeli, že majú jedného styčného dôstojníka, ktorý s nimi bude konzultovať všetky projekty, všetky zámery, ktoré sú schvaľované eurofondami na úrovni regiónov. To je jeden moment. Druhý moment je ten, že od 1. septembra tohto roka máme pod našou strechou aj agendu mestského rozvoja a už druhý týždeň aj všetky medzivládnej komisie. Aktuálne sme v legislatívnom procese, kde meníme najmenej rozvinuté alebo pre niekoho najviac zaostalé okresy na prioritné okresy. Každý tento okres má svoj akčný plán. A práve regionálne centrá budú tie, ktoré dokážu konzultovať čo najlepšie pripravené výzvy na čerpanie peňazí z akčných plánov v súčasnosti najmenej rozvinutých okresov,“ priblížil štátny tajomník MIRRI SR Michal Kaliňák.

V šiestich regionálnych centrách MIRRI SR, okrem Bratislavského a Trnavského, bude mať zastúpenie tiež Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. „Rozbehneme ešte viac život v regiónoch a tým prispejeme ku kvalite života ľudí, ktorí tu žijú. To má byť náš cieľ, ako prinavrátiť rozdelenej spoločnosti vzájomný rešpekt, solidaritu, pomoc a toleranciu.  Stojí pred nami zložitá úloha, ale ja pevne verím, že ju spoločne aj s ministerstvom investícií a ministerstvom vnútra zvládneme. Pretože viac práce pre ľudí a pre ich život je určite úspešnejšia úloha ako politikárčenie, ktoré zbytočne spoločnosť rozdeľuje a produkuje negatívne vášne. Chcem uľahčiť život a prácu mimovládnych organizácií práve tu v regiónoch, pretože tu sa tvorí život,“ dodala splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR má splnené všetky míľniky k piatej platbe z Plánu obnovy a odolnosti SR. Informáciu o ich plnení predložil dnes na rokovanie vlády minister investícií Richard Raši a kabinet ju zobral na vedomie. Medzi tromi splnenými míľnikmi sú Plán prioritných životných situácií, Centrálna platforma obstarávania na nákup a využívanie zdrojov IT a Prechod od využívania uhlia v regióne Hornej Nitry.

„Cieľom Plánu prioritných životných situácií je umožniť občanom a podnikateľom, aby rýchlo a jednoducho administratívne vyriešili takéto životné situácie na jednom mieste. Investičný plán obsahuje 16 prioritných životných situácií, opis súčasného a budúceho stavu procesov a zoznam investičných akcií, ktoré bude nutné zrealizovať na úradoch a v informačných systémoch,“ uviedol minister investícií Raši.

V rámci ďalšieho míľnika sa zaviedla centrálna platforma obstarávania na nákup a využívanie IT zdrojov. Tieto zdroje sa následne sprístupnia na rozvoj informačných systémov vo verejnej správe s cieľom skrátiť čas a znížiť náklady na takýto rozvoj.

Za splnenie míľnika Prechod od využívania uhlia v regióne Hornej Nitry zodpovedalo MIRRI SR v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom životného prostredia SR. Daný míľnik bol splnený v termíne, keďže Elektráreň Nováky na konci vlaňajška ukončila výrobu elektriny.